Foto: Shutterstock

Čo to vlastne bonita je

Vysvetlime si najprv, čo je to „bonita“. Tento termín  hovorí najmä o schopnosti klienta splácať svoje záväzky. Nejde však iba o to, či sú jeho príjmy väčšie ako aktuálne výdavky + spláta budúceho úveru. Podmienok, ktoré musí spĺňať, je oveľa viac.

Je to komplex viacerch faktorov, ktorých výsledkom je po dôkladnom preverení ohodnotenie klienta. Na pomyselnej stupnici dosiahne určité „číslo alebo písmeno“, na základe ktorého banka rozhodne, či úver dostane, alebo nie, respektíve v akej výške a s akými podmienkami.

Čo vstupuje do prehodnotenia bonity?

Výška a druh príjmu: Ukazujú to, či vôbec klient má na pravidelné splácanie úveru dostatok finančných prostriedkov. Vzhľadom na to, že príjem sa môže časom meniť, dôležité je aj to, či je zamestnanec, alebo samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO), či má pravidelný príjem, a prihliada sa aj na odvetvie, v ktorom pracuje či podniká. Banka si pri zamestnancoch vie výšku príjmu jednoducho overiť dopytom v Sociálnej poisťovni.

Výdavky: Banky majú dnes dostatok informácií, a to najmä vtedy, ak klient žiada o úver tam, kde má vedený svoj bežný alebo podnikateľský účet. Jeho „cashflow“, teda prehľad príjmov a nákladov v čase, majú totiž podrobne zaznamenané v pohyboch na účte, pri platbách trvalým príkazom, alebo pri používaní debetnej či kreditnej karty.

Úverová história:  Od roku 2004 využívajú banky ako zdroj informácií Spoločný register bankových informácií (SRBI), ktorý slúži na preverovanie bonity, dôveryhodnosti a platobnej disciplíny klientov. V súčasnosti má tento register 18 členov a tvoria ho popredné slovenské banky. Vedia tak o tom, kedy a koľko si žiadateľ o úver požičal a aká bola jeho platobná morálka. Prípadný negatívny záznam v tomto registri, napríklad z dôvodu omeškaných splátok, môže byť stopkou pre schválenie ďalšieho úveru.

Demografické a sociálne kritériá: Banky zohľadňujú napríklad aj to, aký je žiadateľov vek, dosiahnuté vzdelanie alebo rodinný stav. Pri analýze splácania poskytnutých úverov si dokážu veľmi jednoducho nadefinovať rizikovejšieho klienta a „odmeniť“ ho horšími úverovými podmienkami.

Celkové finančné a majetkové pomery: Čiastočne sa tu prejavujú aj predchádzajúce kritériá, ktoré dopĺňa overenie vlastníctva hnuteľného alebo nehnuteľného majetku, akcií a podobne.

Regulácia zo strany centrálnej banky

Od roku 2017 začala Národná banka Slovenska (NBS) zavádzať rôzne regulačné opatrenia proti nadmernému zadlžovaniu sa obyvateľov. Postupne sa zrušilo 100-percentné financovanie nehnuteľnosti pomocou hypotéky, zaviedol sa maximálny dlhový strop, ktorý definuje maximálnu výšku všetkých poskytnutých úverov ako osemnásobok čistého príjmu klienta.

Ďalej bolo stanovené, že klientovi musí po odpočítaní všetkých nákladov a výdavkov zostať rezerva vo výške 40 %. Navyše všetky nové aj existujúce úvery sa prepočítavajú takzvanou stresovou splátkou, teda výpočtom splátky pri predpokladanom 2-percentnom navýšení aktuálnej úrokovej sadzby.

Od tohto roka pribudlo ďalšie opatrenie, ktoré mierne sťaží prístup k úveru klientom nad 40 rokov, ak lehota splatnosti ich úveru presahuje do ich dôchodkového veku. Doteraz banky bežne poskytovali hypotéky, ktorých splatnosť bola do 70, respektíve až 75 rokov klienta.

Najvýznamnejšiu reguláciu však v poslednom období priniesol samotný finančný trh. Turbulentné obdobie posledných troch rokov – pandémia koronavírusu, vojna na Ukrajine, prudko rastúca inflácia, energetická kríza, finančná aj geopolitická neistota – to všetko prispelo k významnému navýšeniu úrokových sadzieb úverov, ktoré sa tak pre početnú skupinu ľudí stali nedostupnými.