Foto: Shutterstock

Menej míňame, viacej sporíme

Oslovení Slováci reagujú, že pod vplyvom pandémie koronavírusu obmedzili svoje výdavky a začali míňať menej peňazí (33 %). Ďalších 13 % respondentov si začalo pravidelne sporiť, 6 % začalo investovať vo fondoch a 6 % si zrušilo nejaký typ poistenia. O odklad splátok požiadali 4 % opýtaných a 3 % si uzatvorili životné alebo neživotné poistenie.

Druhá polovica opýtaných v súvislosti s pandémiou koronavírusu nezaznamenala žiadnu zmenu. Finančné správanie sa Slovákov je veľmi podobné tomu z prvého roku koronakrízy, teda z roku 2020. Len veľmi mierne sa znížil podiel tých, ktorí míňajú menej – z 37 % na 33 % a tých, ktorí si pravidelne sporia – z 15 % na 13%.

Problémy majú tí chudobnejší

Koronakríza negatívne ovplyvnila výšku osobného mesačného príjmu u takmer tretiny opýtaných (32 %). O celý alebo takmer celý príjem prišlo 6 % Slovákov, 8 % prišlo o väčšinu svojho príjmu a takmer pätina (18 %) uviedla, že prišla o menšiu časť svojho osobného mesačného príjmu.

Z výsledkov prieskumu tiež vyplýva, že o svoj celý alebo takmer celý príjem prišli najmä tí, ktorí pochádzajú z nízkopríjmových domácností – odpovedala tak takmer pätina (19 %) respondentov z domácností s čistým mesačným príjmom do 600 eur, a 13 % opýtaných s čistým príjmom v domácnosti od 601 do 900 eur.

„To len poukazuje na fakt, že koronakríza má negatívny vplyv najmä na tých, ktorí už pred jej začiatkom patrili k sociálne ohrozenejším, alebo horšie finančne zabezpečeným skupinám obyvateľstva. Preto by sa aj pomoc štátu mala adresne orientovať predovšetkým na tieto skupiny obyvateľov,“ konštatuje sociológ a riaditeľ agentúry Focus Martin Slosiarik.

Dvaja z troch majú vytvorenú rezervu

Pozitívnou správou je, že takmer dve tretiny Slovákov vo veku 18 až 60 rokov v súčasnosti disponujú finančnou rezervou (63 %). Viac ako pätina (21 %) opýtaných má vytvorenú finančnú rezervu vo výške približne jedného mesačného platu a približne ďalšia pätina (18 %) vo výške dvoch až troch mesačných platov. Peniaze pre prípad núdze na úrovni štyroch až šiestich mesačných platov má odložené necelá desatina (9 %) a 15 % Slovákov má dokonca financie vo výške viac ako šiestich mesačných príjmov.

Naopak, viac ako tretina (37 %) obyvateľov nemá odložené žiadne peniaze, čo môže byť pre nich ohrozujúce najmä v prípade náhleho výpadku príjmu. V porovnaní s rokom 2020 sa mierne znížil podiel tých, ktorí finančnou rezervou disponujú, a to o 6 % – zo 69 % v roku 2020 na 63 % v roku 2021.

Viac ako polovici (57 %) respondentov pandémia príjem neovplyvnila a zostal približne rovnaký, ako bol pred začiatkom koronakrízy. Viac ako desatina (11 %) opýtaných uviedla, že sa jej príjem dokonca zvýšil. Oproti výsledkom z prieskumu z novembra 2020 sa znížil negatívny vplyv koronakrízy na výšku mesačného príjmu opýtaných o 8 % – zo 40 % v roku 2020 na 32 % v roku 2021.