Poisťovne môžu žiadať náhradu škôd od vinníkov. Kritériá naznačil Ústavný súd

Natália Hučková 3.7.2019 Poslať

Poisťovňa môže v určitých prípadoch žiadať od vinníkov škodových udalostí späť peniaze, ktoré zaplatila ako poistné plnenie. K podmienkam, za akých je takáto takzvaná regresná náhrada možná, sa vyjadril dokonca Ústavný súd. Účel regresnej náhrady má byť najmä výchovný, a nie likvidačný. Regresná náhrada by však nemala byť tak vysoká, aby zanikal význam samotného poistenia.

Foto: Pexels.com

Nezodpovedný vodič sadne za volant a spôsobí nehodu pod vplyvom alkoholu. Takýto človek si narobil množstvo problémov, jedným z nich sú aj nároky, ktoré si voči nemu bude uplatňovať poisťovňa.

Škody vzniknuté účastníkom nehody, uhrádza poisťovňa, v ktorej má ten, kto zavinil dopravnú nehodu uzavreté povinné zmluvné poistenie (PZP). Poisťovňa však nechce doplácať na mimoriadne nezodpovedné správanie svojho klienta, preto od neho žiada späť peniaze, ktoré vyplatila poškodeným. V takýchto prípadoch však môže ísť o obrovské sumy, ktoré by tento vinník nedokázal zaplatiť. Je preto potrebné, aby poisťovne zohľadnili kritériá pre primerané určenie výšky regresnej náhrady. Práve nedostatočné preskúmanie primeranosti regresnej náhrady bolo predmetom konania pred Ústavným súdom SR.

Regresná náhrada pred Ústavným súdom

Ústavný súd začal konanie na základe podanej sťažnosti. V nej sťažovateľ, teda klient poisťovne, namietal porušenie jeho základných práv rozhodnutiami všeobecných súdov. Súdy rozhodovali o nároku žalobcu, na náhradu súm, ktoré boli poisťovňou vyplatené poškodeným z PZP sťažovateľa. Ten skutočne spôsobil nehodu pod vplyvom alkoholu a poisťovňa od neho žiadala regresnú náhradu vyplatených peňazí. Nezodpovedný šofér mal poisťovni vrátiť 37 % sumy, ktorú poisťovňa zaplatila za spôsobenú škodu. Takúto výšku regresnej náhrady považovali súdy za dôvodnú, primeranú a únosnú pre obe strany sporu.

Sťažovateľ však tvrdil, že primeranosť nemožno posudzovať len takýmto určením percentuálneho podielu, ale je nevyhnutné posudzovať okolnosti každého prípadu osobitne. Takýmto postupom by sa mala zohľadniť najmä výška regresnej náhrady a jej ekonomický, materiálny a sociálny dopad na poisteného. To však podľa sťažovateľa súdy pri posudzovaní tohto prípadu značne podcenili.

Sťažovateľ poukazoval na to, že takto určená výška regresnej náhrady neberie do úvahy jeho životnú situáciu a ženie ho na pokraj osobného bankrotu. Ústavný súd jeho sťažnosti napokon vyhovel a celý spor vrátil všeobecným súdom.

Tri kritériá

Ústavný súd pri posudzovaní ústavnosti súdnych rozhodnutí ustálil základné kritériá, ktoré je potrebné posúdiť pri určovaní výšky regresnej náhrady.

V prvom rade je nevyhnutné vychádzať z účelu regresnej náhrady. Ten má byť zásadne výchovný a nespôsobovať likvidačné následky pre poisteného. Pri určení výšky regresnej náhrady je preto nutné dôsledne uplatňovať zásadu primeranosti. Tá by sa mala odvíjať od výšky poistného plnenia. Zároveň by sa malo zohľadniť, či ide o sumu konečnú alebo o sumu, ktorá sa v budúcnosti bude zvyšovať či opakovať.

Druhým sú okolnosti, za ktorých škoda vznikla a tretím sú osobné, zárobkové a majetkové pomery vinníka. Splnenie požiadavky primeranosti regresnej náhrady závisí od posúdenia všetkých troch kritérií súčasne.

V danom prípade všeobecné súdy podľa Ústavného súdu SR brali v dostatočnej miere do úvahy len prvé dve kritériá. Najvyšší súd SR síce hovoril o tom, že treba zohľadniť aj pomery poisteného, no napokon toto kritérium dôsledne neuplatnil.

Ústavný súd spomenul aj podporné kritériá, ktoré by mohli byť za určitých okolností uplatnené. Ide napríklad o posúdenie výšky minimálnej mzdy, v prípade kedy nie je možné riadne zistenie pomerov vinníka, či kontumačné určenie výšky regresnej náhrady. V takom prípade sa do úvahy nemusia brať pomery toho, kto škodu spôsobil. To platí ale iba v prípade, že škodca zneužíva situáciu pri preukazovaní svojich pomerov alebo koná špekulatívne.