Poistní odborníci poukazujú na vážne nedostatky v návrhu zákona o PZP

Foto: Shutterstock

Už teraz je po termíne

Začiatkom marca tohto roka bol návrh zákona o povinnom zmluvnom poistení (PZP) prerokovaný na legislatívnej rade vlády, pričom vyhodnotenie medzirezortného pripomienkového konania trvalo predošlých šesť mesiacov.

Keďže novelizácia zákona má priniesť úpravy na základe eurosmernice o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, ktorá mala byť pôvodne v platnosti už v závere minulého roka, aktuálne je zavedenie potrebných zmien v PZP v značnom omeškaní. Rezort financií odhaduje jej účinnosť až od 1. júla 2024.

Nerieši dlhodobé problémy

Podľa aktuálneho stanoviska Slovenskej asociácie na ochranu práv poškodených po prerokovaní návrhu na legislatívnej rade vlády je návrh zákona o PZP stále nedostatočný. „Znenie posilňuje práva poisťovateľov (napríklad regresmi a nárokmi) a zvyšuje sankcie za nezaplatenie PZP. Tieto pokuty však budú smerovať do štátnej kasy, a nie späť do systému PZP na posilnenie garančného fondu (SKP), prípadne prevenciu nehôd či zníženia počtu nepoistených vozidiel,“ uvádza asociácia.

SAOPP upozornila aj na to, že práva poškodených, teda faktických adresátov PZP, zostanú neposilnené a bez potrebných úprav, čo zrejme v budúcnosti opäť zvýši počet súdnych sporov.

Asociácia pritom ešte vlani zaregistrovala v súhrne 24 zásadných pripomienok v rámci hromadnej pripomienky s vyše 600 signatármi z radov odbornej verejnosti, ktorou rezort financií ako predkladateľa úpravy upozornila na dlhoročné problémy z praxe.

Podľa jej slov zo smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ návrh zákona zavádza len povinné minimum zmien a nespĺňa svoj primárny cieľ, ktorým je plná transpozícia smernice č. 2021/2118. „V mnohom do dnešného dňa nebola transponovaná predošlá Smernica Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2009/103/ES ešte zo 16. septembra 2009, dokonca sme konštatovali aj nesúlad s vnútroštátnou judikatúrou Slovenskej republiky,“ informuje predseda asociácie (SAOPP) Dalimil Hatok.

Podľa jeho slov pritom v návrhu novely chýba podstata, a tou je práve plné a účinné zapracovanie predošlých smerníc, ktoré by priniesli väčší komfort pre poškodených, teda adresátov celého PZP. Neželaný stav pritom pretrváva minimálne od roku 2009.

Zároveň dodáva, že asociácia okrem pripomienok aj navrhla a ministerstvu adresovala komplexné zmeny v PZP, ktoré majú odstrániť nejasnosti a chyby zo zákona o PZP a nie rozširovať pochybnosti v zákone.

Nemajetková ujma, regresy či garančný fond

Asociácia pritom uvádza niekoľko príkladov, v ktorých je podoba návrhu príliš minimalistická. „Napríklad definícia nemajetkovej ujmy by sa mala po vyše 20 rokoch síce dostať do PZP legislatívy, ale v uvedenej podobe podľa návrhu bude v praxi opäť vyvolávať skôr otázniky, čím vzniká predpoklad, že množstvo prípadov poškodených bude znovu končiť na súdoch, čo je práve neželaný stav,“ opisuje odborník.

V rámci pripomienok SAOPP uvádza, že aj v rámci regresov, respektíve práv poisťovateľov na náhradu vyplatenej sumy, z navrhovaného znenia zákona o PZP vyplýva zhoršenie postavenia poistených a ich ochrany práv ako finančných spotrebiteľov. Už aktuálny § 12 prináša značnú právnu neistotu, pretože poisťovatelia svojvoľne vykladajú a aplikujú možnosť uplatnenia poistného regresu, a to neraz až do celej výšky poskytnutého poistného plnenia.

Asociácia však tvrdí, že regresný nárok sa nemá používať úplne svojvoľne či automaticky, ale môže sa účinne použiť len v určitých prípadoch, ktoré majú preukázateľný vplyv na vznik škody u poisťovateľa.

V rámci pripomienok asociácia upozorňuje aj na to, že návrh nerieši prevenciu škôd, a hoci je PZP povinné, počet vozidiel bez PZP každoročne rastie, čo predstavuje riziko pre ostatných účastníkov cestnej premávky pri uplatňovaní svojich zákonných nárokov, a zároveň neúmerne zaťažuje poistný garančný fond výdavkami na škody spôsobené nepoistenými vozidlami.

SAOPP preto podľa vzoru iných krajín, napríklad Česka, navrhuje, aby sa vytvoril takzvaný „fond zábrany škôd“, ktorý by umožnil financovať prevenciu, aktivity v oblasti dopravy, dopravnej výchovy, osvety a lepšie financovanie záchranných zložiek.

Na výsledok si ešte musíme počkať

Hromadnú pripomienku však Ministerstvo financií SR v rozporovom konaní so všetkými príslušnými subjektmi, respektíve s verejnosťou odmietlo, pričom niektoré akceptované návrhy SAOPP sú podľa asociácie premietnuté do znenia novely nedostatočne a dokonca aj zmätočne.

Naopak, v rámci prijatých pripomienok asociácie Ministerstvo financií SR akceptovalo napríklad elektronickú formu nahlásenia škodovej udalosti (§ 10) namiesto písomnej, čo navrhovali aj niektoré iné subjekty v pripomienkovom konaní.

„Rovnako aj v § 15 návrhu zákona bola posilnená pozícia poisteného pri uplatnení práva nahradiť to, čo uhradil priamo poškodenému: „Poistený má právo, aby poisťovateľ nahradil vyplatenú sumu náhrady škody poškodenému v rozsahu, v akom by bol poisťovateľ povinný vyplatiť poistné plnenie poškodenému,“ dodáva D. Hatok.

Ako sa bude návrh novely zákona o PZP ďalej vyvíjať, ešte nie je isté, keďže rezort financií momentálne spracováva pripomienky legislatívnej rady vlády a následne ich predloží na rokovanie vlády SR.