Foto: Shutterstock

Náklady poisťovní môžu naďalej rásť

Národná banka Slovenska (NBS) sleduje výsledky ziskovosti z PZP na základe kvartálnych a ročných údajov. Podľa minuloročného monitoringu bola rentabilnosť PZP za celý trh nad 100 %. „To znamená, že trh PZP negeneroval v roku 2019 žiadny zisk, keďže plnenie poistných škôd a náklady poisťovní sú vyššie než prijaté poistné z PZP,“ uvádza výkonný riaditeľ Slovenskej kancelárie poisťovateľov Imrich Fekete.

Poisťovniam situáciu neuľahčujú rastúce náklady spojené hlavne s opravou áut. „Autoservisy požadujú vyššie sadzby za servisnú normohodinu, súčasne rastú aj náklady na škody na zdraví. PZP je na Slovensku pre poisťovne dlhodobo stratové,“ potvrdzuje PR špecialistka poisťovne Uniqua Beata Lipšicová.

Poisťovne sú nútené prispôsobovať ceny PZP svojim klientom 

„Pravidelne prehodnocujeme adekvátnosť sadzieb poistného s cieľom zabezpečiť rentabilitu produktu. Dá sa očakávať, že priemerná cena poistného bude rásť z viacerých dôvodov, akými sú častejšia frekvencia škodových udalostí a zvýšenie priemernej výšky škôd na zdraví a autách,“ hovorí zástupca riaditeľa úseku marketingu a komunikácie Komunálnej poisťovne Dalibor Mihalkin.

NBS na situáciu reagovala tým, že vydala metodické usmernenie, ako by mali poisťovne kalkulovať poistné, aby boli schopné plniť svoje záväzky. „Ustanovenia metodického usmernenia však neslúžia ako nástroj na určovanie cien PZP, ale na ustanovenie jednotného rámca pre hodnotenie dostatočnosti poistného v PZP,“ približuje hovorca NBS Peter Majer.

Limity máme ako krajiny západnej Európy, no ceny sú oveľa nižšie

S nepriaznivou atmosférou na poli PZP súhlasí aj špecialistka externej komunikácie Allianz – SP Helena Kanderková: „Môžeme skonštatovať, že vzhľadom na výšku poistných plnení a nemajetkovej ujmy sú ceny PZP dlhodobo nízke.“

Aj v poisťovni Generali musia ceny PZP prispôsobovať aktuálnemu vývoju cien tovarov a služieb na trhu, ktoré majú vplyv na výšku poistného plnenia. „Je nespochybniteľné, že ceny PZP na Slovensku sú v porovnaní s krajinami západnej Európy nízke, a to aj napriek tomu, že poisťovne na Slovensku musia garantovať rovnaké limity poistného krytia ako spoločnosti v iných krajinách Európskej únie,“ porovnáva hovorkyňa Generali Katarína Kukurová.

Dôvodom je aj rastúca konkurencia a tlak klientov na ceny

O tom, že konkurencia medzi poisťovňami na malom slovenskom trhu je silná, niet pochýb. „Silný konkurenčný boj je daný tým, že menšie poisťovne chcú navýšiť svoje podiely na trhu, keďže rentabilnosť tohto segmentu sa začína až pri počte 50-tisíc až 100-tisíc poistencov. Podmienkou je však aj správne nastavená rentabilita poistného kmeňa,“ vysvetľuje výkonný riaditeľ Slovenskej kancelárie poisťovateľov Imrich Fekete.

Problémom môže byť aj nastavenie konečného spotrebiteľa, teda klienta poisťovne. „Povedal by som, že osem z desiatich ľudí vníma PZP ako povinnosť, ktorá musí byť čo najlacnejšia. Zvyšných dvoch ľudí zaujíma aj to, čo je navyše – vyššie krytie pri škodách na zdraví či majetku, rozšírené krytie pri strete so zverou či rôzne verzie pripoistení,“ konštatuje výkonný riaditeľ spoločnosti Partners Group SK Marián Padyšák.

Ako ďalšie dôvody nízkej ceny PZP vidí väčšiu dostupnosť porovnávacích kalkulačiek s veľmi jednoduchou možnosťou dojednania novej zmluvy a bez nutnosti osobného navštívenia pobočky poisťovne.

Pomáha digitalizácia, ale aj rozlišovanie typov vodiča

Poisťovne sa v aktuálnej situácii snažia využívať rôzne technológie s cieľom presnejšie posúdiť riziko klienta a nastaviť preňho čo najvýhodnejšiu cenu. „V tomto nám významne pomáha to, že autopoistenie už vypočítavame a spracúvame len digitálne a využívame viac externých zdrojov pre posúdenie rizika v reálnom čase,“ opisuje Beata Lipšicová z poisťovne Uniqa.

„V poisťovni AXA má každý klient nastavenú individuálnu výšku poistného PZP v závislosti od zvoleného poistného krytia a svojho rizikového profilu, čo je základným predpokladom toho, aby bol systém povinného zmluvného poistenia udržateľný,“ vysvetľuje riaditeľ obchodu neživotného poistenia poisťovne AXA Česká republika a Slovensko Ján Kusý. Okrem toho aj AXA dlhodobo smeruje k zvýšenej digitalizácii všetkých predajných procesov a následnej optimalizácii nákladov.

Poisťovňa Generali je dlhodobo verná cenotvorbe PZP poistenia na základe segmentácie vodičov. „Výška poistného sa tak odvíja od rôznych parametrov, ako sú napríklad kategória vozidla, jeho vek a výkon, vek vodiča a región, z ktorého pochádza, či bezškodový priebeh. Pritom platí, že menej rizikový vodič, ako napríklad skúsený vodič z menšieho mesta alebo obce, má priaznivejšie ceny,“ dopĺňa K. Kukurová z Generali.

Štát to poisťovniam vôbec neuľahčuje

Podmienky pre poisťovne nie sú ideálne a situáciu im neuľahčujú ani kroky zo strany štátu. „Myslím si, že tejto problematike príliš nepomohla ani 8 % daň z neživotného poistenia, platná od roku 2019, kde si štát odkrojil svoj kúsok z koláča,“ hodnotí M. Padyšák zo spoločnosti Partners Group SK.

Podľa B. Lipšicovej z poisťovne Uniqa je situácia nevyjasnená aj ohľadom sporov o náhradu nemajetkovej ujmy z PZP: „Súčasný zákon o PZP uvedený pojem nešpecifikuje, niektoré súdy nároky neuznávajú, iné áno, čím vzniká zmätok. Uvítali by sme čo najskôr jednoznačnú legislatívnu úpravu.“

Problémom je aj stále vysoký počet nepoistených vozidiel na Slovensku, ktoré vôbec nie sú postihované. „Oproti tomu v Česku majú tieto vozidlá ,sankčné poistné´. To znamená, že každé identifikované nepoistené vozidlo dostáva výzvu a platí sankčné poistenie, ktoré je oveľa vyššie než bežné poistné za povinné poistenie vozidla,“ vysvetľuje B. Lipšicová.

Sankčné poistene plynie do garančného fondu, z ktorého sa neskôr vyplácajú plnenia za škody nepoistených vodičov. Hoci garančný fond existuje aj na Slovensku, poisťovne ho musia plniť z vlastných peňazí. „Zavedením podobného mechanizmu ako v Česku by sa tlak na rast poistného znížil a bolo by to spravodlivé pre väčšinu slušných vodičov,“ dopĺňa.

Dohoda medzi poisťovňami o cene poistného nie je možná

Riešenie problému je, žiaľ, v nedohľadne. „Z hľadiska podnikania by mohla dávať zmysel práve dohoda na úrovni všetkých poisťovní a možno aj zapojenie štátu. Ak by sa plošne navýšili sadzby, posunula by sa tak aj úroveň ziskovosti a mohli by z toho participovať všetci,“ navrhuje M. Padyšák z Partners Group SK.

Poisťovne však toto riešenie nepovažujú za možné. „Zákon o ochrane hospodárskej súťaže zakazuje uzatváranie akýchkoľvek kartelových dohôd,“ pripomína H. Kanderková z Allianz – SP. „Nie je nám známa existencia ani plánovanie podobnej dohody medzi poisťovňami,“ dodáva K. Kukurová z Generali.

Dohoda či iná forma spolupráce, ktorou by poisťovne docielili zvýšenie zisku z PZP, je aj podľa Slovenskej kancelárie poisťovateľov absolútne vylúčená. „Každý náznak dohody medzi poisťovňami je prísne sledovaný a sankcionovaný protimonopolným úradom,“ uzatvára I. Fekete zo Slovenskej kancelárie poisťovateľov.