Foto: Shutterstock

Čo všetko patrí do poistnej dane

Od zavedenia poistnej dane sa dá z roka na rok sledovať a porovnávať medziročný výber dane a sumy prijatého poistného, z ktorého poisťovne vlani zaplatili štátu daň v rámci jednotlivých odvetví neživotného poistenia. Dáta v tomto článku na základe údajov od Finančnej správy SR spracovala spoločnosť EFIBA.

Poistnú daň majú povinnosť zaplatiť poisťovne z prijatého poistného zo zmlúv neživotného poistenia s výnimkou povinného zmluvného poistenia (PZP), na ktoré sa táto daň nevzťahuje. Do daňovej povinnosti spadá napríklad poistenie súkromného majetku a zodpovednosti, ale aj havarijné poistenie motorového vozidla, cestovné či úrazové poistenie.

Poisťovne sú okrem toho povinné odvádzať daň aj zo všetkých poistení podnikateľov, či už ide o malých živnostníkov, alebo o veľké priemyselné podniky. V prípadoch, ak sa subjekt rozhodne poistiť sa v zahraničí, prechádza povinnosť uhradiť daň z poistenia priamo na neho, teda na poistníka.

Daň vlani prevýšila 90 miliónov eur

Za zdaňovacie obdobie roku 2022 výška celkovej zaplatenej dane naprieč odvetviami neživotného poistenia predstavuje 90,67 milióna eur. V porovnaní s rokom 2021 ide o nárast odvedenej dane v hodnote 9,65 milióna eur, čo predstavuje medziročný nárast o 11,9 %.

Najvýznamnejším poistným odvetvím neživotného poistenia z hľadiska odvedenej dane z poistenia je odvetvie poistenia škôd na pozemných dopravných prostriedkoch iných než koľajových, ktoré tvorí najmä havarijné poistenie. Celkovo odvedená daň z poistenia z tohto odvetvia predstavuje za rok 2022 sumu približne 35,8 milióna eur a nárast výšky odvedenej dane v porovnaní s predchádzajúcim rokom tvorí približne 8,8 %.

Podľa riaditeľa divízie neživotného poistenia spoločnosti Finportal Štefana Fajnora sa za minulý rok v havarijnom poistení dá sledovať najvýraznejší nárast výšky priemerného poistného. Tento rast spôsobuje nielen zvyšovanie sadzieb v poisťovniach, ale najmä zvýšenie cien automobilov, ako aj ich nedostatok na trhu a dlhšie čakacie lehoty. Aj preto minulý rok rástlo toto odvetvie viac ako v predchádzajúcich rokoch.

Asistenčné služby zaznamenali výrazný skok

Jedno z ďalších zaujímavých poistení, ktoré je zásadné nárastom poistného, sú asistenčné služby, kde poistné medziročne narástlo z približne 36,3 milióna eur na 62,6 milióna eur. Daň z tohto poistného vlani tvorila 5 miliónov eur pri medziročnom náraste o 72,5 %.

„Asistenčné služby sa na Slovensku nepredávajú ako samostatný produkt, ale vždy sú zložkou iného poistenia. Samotné poisťovne však časť z poistného vykazujú ako poistné za asistenčné služby,“ vysvetľuje odborník. Dôvodov nárastu je podľa neho viacero, pričom jednoznačný vplyv má na to aj inflácia a zvyšovanie cien za asistenciu, s čím súvisí aj nárast poistného, ktoré si poisťovne počítajú za danú službu. 

„Asistenčné služby sú využívané predovšetkým v rámci cestovného poistenia. Rok 2022 bol prvý postkovidový, kde tento nárast môže byť spôsobený vyšším dopytom po dovolenkách a cestovaní a s ním súvisiaci vyšší predaj cestovného poistenia,“ myslí si riaditeľ pre neživotné poistenie spoločnosti FinGO.sk Jaroslav Krajňák.

Nárast záujmu o asistenčné služby predpokladá hovorkyňa Kooperativy Silvia Nosková Illášová aj v ďalšom období, a to nielen v oblasti cestovného poistenia, ale aj v oblasti iných druhov poistení, napríklad životného.

Podľa Š. Fajnora minulý rok ešte vrcholil dopyt po hypotekárnych úveroch s nízkou úrokovou sadzbou, čo tiež dopomohlo k zvýšenému počtu poistenia majetku, ktoré rovnako obsahuje zložku asistenčných služieb.

Objem dane rástol aj u poistenia nehnuteľností

Ďalšiu významnú skupinu z hľadiska objemu zaplatenej dane z poistenia tvorí odvetvie poistenia škôd na majetku mimo dopravných prostriedkov spôsobených požiarom, výbuchom, víchricou, ďalšími prírodnými živlami, jadrovou energiou či zosuvom pôdy, kde je daň z poistenia za rok 2022 vyčíslená na vyše 21,5 milióna eur, pričom prijaté poistné dosahuje až vyše 269,5 milióna eur. Výška zaplatenej dane v tomto odvetví narástla medziročne o 13,3 %.

Podľa špecialistky externej komunikácie Allianz – Slovenskej poisťovne Heleny Kanderkovej je za nárastom poistného a vyplateného poistného plnenia za škody inflácia, konkrétne rast cien stavebných materiálov, opráv a rast cien nehnuteľností. „Aj preto sme pri poistení nehnuteľností pristúpili k zmenám v indexácii, a po novom pri poistení budov zohľadňujeme okrem vývoja cien stavebných materiálov a prác, a indexu cien tovarov a služieb, aj vývoj cien na realitnom trhu,“ opisuje hovorkyňa.  

S. Nosková Illášová dopĺňa, že práve na stúpajúce ceny nehnuteľností, ktoré sa vo významnej miere financujú cez hypotekárne úvery, je naviazané majetkové poistenie. Podľa J. Krajňáka zároveň stúpa aj informovanosť ohľadom tohto typu poistenia a poisťovne vedú kampaň, v ktorej upozorňujú na nebezpečenstvo podpoistenia nehnuteľností, čo môže mať vplyv na rastúci objem poistného. Š. Fajnor dodáva, že k výsledku mohol prispieť aj výskyt nových živelných udalostí v našom okolí (napríklad tornádo na Morave), na čo klienti reagujú vyššou tendenciou poisťovať si svoj majetok.

U poisťovní sa daň nestretla s pochopením

Poisťovne na daň z neživotného poistenia reagujú negatívne, keďže výsledok jej uplatňovania ovplyvňuje najmä ich klientov. „Zavedenie 8-percentnej dane z neživotného poistenia považujem za nešťastný krok. Bola zavedená pomerne rýchlo a poisťovne nemali dostatok času na prípravu.  Poisťovňa pritom nie je príjemcom dane vo výške  8 %, ale skôr sprostredkovateľom, keďže peniaze putujú do štátneho rozpočtu. Poistné vždy reflektovalo poistené riziko, akvizičné náklady, náklady na správu poistenia a primeranú ziskovú maržu. Tá sa na slovenskom trhu v neživotnom poistení pohybuje medzi 4 a 5 %,“ spresňuje hovorkyňa poisťovne Uniqa Beáta Lipšicová.

Dodáva, že preto poisťovne túto daň neprevzali na seba, čo pri jej zavádzaní aj transparentne priznali. S cieľom garantovať klientovi splnenie všetkých záväzkov vyplývajúcich z poistenia, pri takejto výške marží si poisťovňa nemôže dovoliť preniesť ťarchu tejto dane na seba. Poisťovňa Uniqa vlani za daň z neživotného poistenia zaplatila 8,5 milióna eur.

Navyše implementácia 8-percentnej dane poisťovňu stála čas a nemalé finančné investície vo výške približne pol milióna eur, ktoré podľa slov hovorkyne mohla radšej investovať do zlepšovania svojich produktov a služieb.

Aj Slovenská asociácia poisťovní (SLASPO) pri príprave legislatívy apelovala na neférovosť zavedenia tejto dane voči zodpovedným klientom, ktorí si poistením chránia svoj majetok alebo zodpovednosť. „Navrhovali sme tiež využitie časti prostriedkov z vybranej dane napríklad na prevenciu vzniku poistných udalostí či edukačnú činnosť, pretože záťaž vyplývajúcu z dane poistenia v konečnom dôsledku prenesene znášajú klienti, ktorí uzatvorili poistenie,“ potvrdzuje hovorkyňa asociácie Eva Jacková. Namiesto toho je daň príjmom štátneho rozpočtu a jej účel použitia nie je definovaný.

Ďalšou ťarchou je špeciálny odvod

Poisťovne okrem dane z neživotného poistenia v súčasnosti platia štátu aj „dočasný“ osobitný odvod, ktorý sa viaže ešte na finančnú krízu z roku 2008. „Ten je na ročnej báze o niečo vyšší ako 4 % a pôvodne sa mal skončiť v roku 2021. Vzhľadom na pandémiu Covid-19 však bol ponechaný v platnosti aj naďalej,“ informuje B. Lipšicová.

Od februára tohto roka je v hre aj možné navýšenie špeciálneho odvodu dokonca o trojnásobok, a to v rámci návrhu novely zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach.

V prípade schválenia novely v parlamente by to podľa B. Lipšicovej len podporilo už aj tak dosť vysoké inflačné prostredie, ktorému musia občania čeliť, keďže každá ďalšia úprava tohto typu vo svojom dôsledku dopadne na spotrebiteľov.

„V súčasnosti by takéto navýšenie osobitného odvodu mohlo spôsobiť poisťovniam problémy, čo by znamenalo, že celkové daňovo-odvodové zaťaženie poistného sektora by navrhovaným trojnásobným zvýšením osobitného odvodu prekročilo 50 %,“ dodáva E. Jacková. „Na základe toho by sa Slovensko posunulo v oblasti zdanenia poisťovníctva až niekam na perifériu Európy,“ uzatvára B. Lipšicová.