Podvodníci: Za prístup k bankovému účtu sľubujú až dva milióny libier

Foto: Shutterstock

fb_share 

Naliehavé upozornenie

Podobnú skúsenosť, našťastie bez zlého konca, zažil pán Milan, ktorý sa obrátil na redakciu magazínu Financial Report. V jeho mailovom inboxe totiž pristála správa so subjektom „naliehavé upozornenie“, ktorá sa mu na prvý pohľad zdala podozrivá.

Napísal mu istý David Duffy z Ulsterskej banky v Írsku, že miestna vláda v rámci programu COVID-19 rozhodla o vyplatení odškodného ľuďom, ktorých poškodila pandémia koronavírusu. V jeho prípade malo ísť o zdržanie, respektíve oneskorenie finančných transakcií.

Už tu mu našťastie zasvietilo kontrolné svetlo, pretože si uvedomil, že v Írsku nikdy nebol a s Britskými ostrovmi nikdy neobchodoval. Dokonca ani prostredníctvom nakupovania v e-shope.

Podmienky odosielateľa

Ešte prekvapujúcejšia bola výška odškodného. V e-maile plnom gramatických chýb a jazykových nepresností sa píše o dvoch miliónoch libier pre 75 miliónov občanov, teda aj preňho za niečo, čo sa ani náhodou nestalo.

Vyplatenie tejto sumy však bankár Duffy podmieňuje okamžitým kontaktovaním „koordinátora platieb“ s tým, že je potrebné poskytnúť mu niektoré citlivé údaje, ako napríklad meno, adresu, číslo mobilného telefónu, uviesť povolanie, číslo pasu a tiež účtu, na ktorý banka prostredníctvom svojej služby Internal Revenue Service sľubuje finančnú sumu obratom previesť.

Pán Milan našťastie na výzvu nereagoval, a o svoj príbeh sa podelil s našimi čitateľmi. K srdcu si zobral len časť poslednej vety podvodného e-mailu, v ktorej mu jeho autor odvolávajúci sa na rady Svetovej zdravotníckej organizácie odporúča, aby si pravidelne umýval ruky a zostal radšej v bezpečí svojho domova.

Buďte obozretní

Národná banka Slovenska odporúča ľuďom, ktorí sa ocitnú v podobnej situácii, aby boli obozretní a chránili svoje osobné údaje. „Neposkytujte žiadne citlivé, prihlasovacie alebo osobné informácie e-mailom či telefonicky. Návštevy cudzích osôb, ktoré od vás chcú získať tieto údaje, odmietnite,“ varuje NBS.

Ďalším veľmi zrozumiteľným upozornením je konštatovanie, že ak nejaká ponuka vyzerá príliš výhodne na to, aby bola pravdivá, väčšinou pravdivá nie je. Náš čitateľ pán Milan sa stal cieľom  pomerne často sa vyskytujúceho internetového podvodu, ktorý sa nazýva scam. Keďže však požadované citlivé údaje nikam neposlal, z cieľa sa napokon nestala obeť.

Mimochodom, každý tretí Slovák už má skúsenosti s ohrozením svojich financií. A každý druhý sa už presvedčil o citlivosti osobných údajov.

Varuje aj polícia

Pred podvodníkmi, ktorí sa snažia získať prístup do internetbankingu svojich obetí, varuje aj polícia. V niektorých prípadoch sa páchatelia predstavujú ako policajti, ktorí prišli občanovi pomôcť s útokom, ktorý sa nestal. „Telefonicky mu oznámia, že má napadnutý bankový účet a ten je v záujme bezpečnosti potrebné zablokovať. Hovor potom prepoja na pracovníčku ,konkrétnej´ banky, ktorej obeť nahlási svoje prihlasovacie údaje k účtu.“

Páchatelia zvyknú volať, prípadne posielať SMS, aj zo zahraničných telefónnych čísel. Vyskytli sa dokonca tiež podvodné telefonáty v mene softvérovej spoločnosti Microsoft.

Ako sa nestať obeťou phishingu?

1) Ak ste zákazníkom banky, ktorá vás oslovuje e-mailom, nikdy si od vás nebude žiadať citlivé údaje. Na komunikáciu využije buď internetbanking alebo call centrum.

2) E-mailová adresa reálnej banky nikdy neobsahuje preklep a vždy je oficiálna, takže žiaden gmail alebo vygenerovaný hybrid.

3) Podvodníka často odhalí automatický prekladač textu z cudzieho jazyka. Adresát by si to mal uvedomiť pri čítaní správy s množstvom gramatických či štylistických chýb. Prípadne, ak je správa príliš osobná.

4) Zbystriť je potrebné aj pri všeobecnom, respektíve neadresnom oslovení. Vaša banka predsa dobre vie, komu píše, útočník to však vedieť nemusí.

5) Podvodník tiež zvyčajne vytvára pocit naliehavosti. Často vyžaduje odpoveď do 24 hodín.

Čo robiť, ak je už neskoro?

„Ak ste už poskytli svoje citlivé údaje tretej strane, okamžite to oznámte svojej finančnej inštitúcii –  banke alebo poisťovni, a podľa toho, aké informácie ste poskytli, zablokujte svoju platobnú kartu alebo zmeňte heslá do internet či mobil bankingu. Odporúčame tiež obrátiť sa na políciu,“ varuje NBS.

Ako uvádza ďalej, ak človek zaplatil za tovar v podvodnom e-shope a platba už prebehla, tak by si mal bezodkladne zablokovať platobnú kartu, aby nemohla byť opakovane zneužitá. Vrátenie zaplatenej sumy však nebude jednoduché. V prípade podvodnej platby kartou je to reálnejšie aj vďaka pravidlám kartových spoločností, ktoré chránia držiteľa karty v prípade nedodaného tovaru alebo neposkytnutej služby. Komplikovanejšie to bude, ak ste platbu zrealizovali prevodom financií.