Počas pandémie narástol počet nielen používateľov internetu, ale aj tých, ktorí si osvojili internetbanking

Redakcia FinReport 5.6.2021 Poslať

Pandémia koronavírusu spôsobila, že ľudia museli aj pri bežných činnostiach čoraz viac využívať technológie. V pandemickom období na Slovensku výrazne stúplo používanie internetu, a to nielen na komunikáciu a nakupovanie, ale napríklad aj na vykonávanie bankových operácií. Na Slovensku žije už len 7 % ľudí, ktorí internet dosiaľ nikdy nepoužili, a nárast tých, ktorí si s ním „začali tykať“, máme za minulý rok najvyšší v rámci celej Európskej únie.

Foto: Shutterstock

Aj Slováci pochopili, aké je dôležité byť online

Pandémia preniesla veľkú časť života ľudí do online priestoru. Pracovné a voľnočasové aktivity, ale aj nakupovanie či komunikácia s úradmi alebo bankami, sa oveľa častejšie realizovali prostredníctvom digitálnych riešení, ako sú napríklad aplikácie a webformuláre. To všetko zvyšovalo požiadavky na digitálne zručnosti obyvateľov.

Vďaka tomu začalo viac Slovákov využívať internet. Podľa dát Eurostatu ich je v súčasnosti viac ako 90 %. Oproti roku 2019 to predstavuje nárast o 7 percentuálnych bodov, čo je najvyšší nárast spomedzi krajín Európskej únie.

„Pri pohľade na detailnejšie dáta však narážame na výrazné regionálne rozdiely medzi jednotlivými oblasťami Slovenska. Zatiaľ čo v Bratislavskom kraji nikdy internet nepoužili iba 4 % ľudí, na východe Slovenska je to dvojnásobok. To sa odráža aj na podiele domácností, ktoré nemajú zriadený prístup na internet. Kým v hlavnom meste a jeho okolí je to každá desiata domácnosť, na východe Slovenska je to už približne každá šiesta,“ konštatuje analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.

Rozdiely medzi regiónmi Slovenska sú výrazné

Podobné rozdiely podľa neho vidieť aj pri používaní internetu na rôzne aktivity, ako je napríklad predaj tovarov a služieb. Ešte výraznejšie rozdiely sú zrejmé pri využívaní online bankových služieb. V Bratislavskom kraji si internetbanking osvojilo 68 % obyvateľov, nasleduje stredoslovenský región so 61 % a napokon východoslovenský región s 54 %-ným podielom.

„Opäť môžeme vidieť aj vplyv pandémie, ktorá posilnila využívanie digitálnych bankových služieb najmä v hlavnom meste a jeho okolí, kde sme zaznamenali medziročný nárast až o 12 percentuálnych bodov. V ostatných regiónoch Slovenska bol nárast maximálne šesťbodový,“ hovorí analytik.

Digitálne zručnosti sa stali nevyhnutnosťou

Dáta poukazujú na výrazné regionálne rozdiely, ktoré zaznamenávame medzi jednotlivými oblasťami Slovenska. Digitálne zručnosti sa však práve počas krízového obdobia ukázali ako kľúčové pre dobré zvládnutie pandémie, keďže ich ovládanie bolo nevyhnutné napríklad pri komunikácii s bankami a úradmi, vrátane úkonov spojených s koronavírusom (napríklad registrácia na očkovanie či testovanie, podanie žiadosti o certifikát a podobne), ako aj pri školskom vyučovaní.

Práve nedostatok digitálnych zručností či nedostupnosť internetu predstavovali problém pre zabezpečenie vzdelávania detí, kde boli zvýhodnené práve tie, ktoré majú materiálne zabezpečenie v podobe tabletov, smartfónov, notebookov, ale aj samotného internetu s dostatočným objemom dát.

Ovládanie počítača je len začiatok

Ovládanie počítača, internetu či základných programov patrí už dnes medzi základné požiadavky zamestnávateľov, pričom tieto sa budú časom ešte zvyšovať. „V budúcnosti môžeme očakávať napríklad častejšie využívanie takzvaných veľkých dát, čo si bude vyžadovať schopnosť spracovať ich, porozumieť im a vedieť ich interpretovať,“ vysvetľuje M. Horňák s tým, že do popredia bude čoraz viac vystupovať potreba znalosti programovania a vývoja softvérov či aplikácií. „Ovládanie programovacieho jazyka sa postupne môže stať bežnou súčasťou pre širší okruh pracovných miest než je tomu dnes, keď je to výlučne doménou IT pozícií,“ uzatvára analytik.