O nemajetkovej ujme pri dopravných nehodách rozhodujú súdy. Zmena môže vodičom priniesť zvýšenie poistného

Foto: Shutterstock

Podľa zákona nemajetková ujma nie je súčasťou PZP

Keďže nároky plynúce z nemajetkovej ujmy vo vzťahu k PZP stále nie sú legislatívne podchytené, poisťovne nemajú ako započítať tento druh náhrad do zákonnej poistky.

„Ministerstvo financií SR sa v minulosti vo vzťahu k interpretácii zákona o PZP vyjadrilo, že zámerom štátu nebolo zahrnúť nároky pozostalých po obetiach dopravných nehôd z titulu ich nemajetkovej ujmy do PZP,“ približuje hovorkyňa poisťovne Generali Katarína Kukurová.

Na situáciu reaguje výkonný riaditeľ Slovenskej kancelárie poisťovateľov Imrich Fekete: „Poisťovne nemajú ako takéto nároky priamo uspokojiť, okrem prípadu, že pozostalí po obeti dopravnej nehody doručia do poisťovne rozsudok súdu. Pokiaľ by totiž poisťovne takýto druh škôd dobrovoľne vyplácali, potom by išlo o daňovo neuznanú položku.“

Podľa jeho slov pomyselnú bodku za otázkou, či je nemajetková ujma krytá PZP, sa pokúsil dať pred dvoma rokmi Najvyšší súd SR, ktorý vyslovil právny názor, že za škodu sa považuje aj nemajetková ujma pozostalých obetí dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla.

Zákonná poistka nepočíta s výškou krytia nemajetkovej ujmy

To však poisťovne stavia do nepríjemnej pozície. „Keďže sa s poistným krytím nemajetkovej ujmy v zákone nepočítalo, cena za krytie tohto rizika nie je v cene PZP zohľadnená,“ opisuje K. Kukurová.

Zároveň upozorňuje, že ak dôjde k legislatívnej úprave zákona a poistné krytie PZP sa rozšíri aj na nemajetkovú ujmu, v súlade so zákonom o poisťovníctve bude nutné prehodnotiť aj dostatočnosť poistného.

S nejednoznačnosťou tejto záležitosti súhlasí aj PR špecialistka poisťovne Uniqa Beata Lipšicová: „Súčasný zákon o PZP pojem nemajetkovej ujmy nešpecifikuje, produkt by ju teda kryť nemal.“

O nárokoch na nemajetkovú ujmu rozhodujú súdy

Jednotlivé prípady týkajúce sa nárokov na nemajetkovú ujmu sa výrazne líšia. „Vzniklo tak legislatívne vákuum a zmätok, pretože poistné plnenie je pri sporoch o tento nárok v rukách súdov. Niektoré súdy nároky neuznávajú, iné áno,“ upozorňuje B. Lipšicová.

Aj hovorca Ministerstva spravodlivosti SR Peter Bubla potvrdil, že to, či náhrada nemajetkovej ujmy, ktorá vznikla nepriamo poškodenému v súvislosti s dopravnou nehodou, má byť krytá z PZP, nebolo úplne zrejmé a súdna prax sa dlhodobo v tejto otázke rozchádza.

Podľa špecialistky externej komunikácie Allianz – Slovenskej poisťovne Heleny Kanderkovej súdy o výške náhrady nemajetkovej ujmy pri konkrétnom prípade v súčasnosti rozhodujú podľa Občianskeho zákonníka s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Poisťovne sa zhodujú, že rozhodnutia súdov rešpektujú a na základe nich vyplácajú náhradu škody za nemajetkovú ujmu v zmysle právoplatného rozsudku.

Nejednotná prax v právnom výklade nemajetkovej ujmy vedie k tomu, že ani výška nárokov na nemajetkovú ujmu nie je presnejšie stanovená. „Napríklad v roku 2018 sa priznaný nárok na jednu osobu pohyboval medzi 3 až 140-tisíc eur,“ konštatuje hovorca Národnej banky Slovenska (NBS) Peter Majer.

Množstvo žalôb sa výrazne zvýšilo

Nejednoznačnosť pravidiel stupňuje aj tlak na poisťovne. „Od roku 2018 do dnešných dní sa zvýšil počet žalôb proti poisťovniam zo 486 na 723 a celková zažalovaná suma vzrástla zo 65 na takmer 90 miliónov eur,“ tvrdí I. Fekete.

Hovorca P. Majer z NBS uvádza, že poisťovne sú aj v zmysle v súčasnosti platnej legislatívy takúto náhradu povinné uhradiť, ak na ňu vznikne oprávnený nárok.

NBS v rámci dohľadu nad postupmi poisťovní vykonáva aj kontrolu procesov likvidácie poistných udalostí a výplat poistných plnení. Ak zistí pochybenia dohliadaných subjektov, s prihliadnutím na povahu porušenia udelí aj sankciu.

Poisťovne žiadajú o jednoznačnú legislatívu

Poisťovne preto dlhodobo žiadajú o úpravu zákona, aby s nemajetkovou ujmou mohli počítať pri kalkulácii poistného. „S Ministerstvom spravodlivosti SR rokujeme prostredníctvom Slovenskej asociácie poisťovní. Poisťovne predložili návrh znenia príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka,“ potvrdzuje Beáta Dupaľová Ksenzsighová z poisťovne Union.

„Aj Slovenská asociácia poisťovní dlhodobo apeluje na Ministerstvo spravodlivosti SR s cieľom iniciovať legislatívny proces prijatia príslušného všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým by bola otázka nemajetkovej ujmy legislatívne ošetrená, čo sa týka okruhu oprávnených osôb, ako aj spôsobu stanovovania výšky odškodného,“ opisuje hovorca poisťovne Wüstenrot Tomáš Ferenčák.

Podľa hovorcu NBS P. Majera je v súčasnosti na tento účel zriadená pracovná skupina za účasti Ministerstva spravodlivosti SR, Ministerstva financií SR a NBS, ktorá sa venuje zmene legislatívy v súvislosti s pripravovanou rekodifikáciou občianskeho práva Slovenska.

V akej forme a rozsahu bude schválená pripravovaná rekodifikácia Občianskeho zákonníka, si ešte budeme musieť nejaký čas počkať. „Vo svojom programovom vyhlásení na roky 2020 až 2024 sa vláda zaviazala sfinalizovať proces prípravy nového Občianskeho zákonníka, kde precizovanie právnej úpravy náhrady škody je súčasťou pokračujúcich rekodifikačných prác,“ dodáva P. Bubla z Ministerstva spravodlivosti SR.

Proces by urýchlila definovaná právna úprava

Veľké rozdiely vo výške nárokov na nemajetkovú ujmu, či v mnohých prípadoch zamietnuté nároky, by nová právna úprava odstránila a zjednotila. Navyše by priniesla zjednodušenie situácie všetkým zúčastneným stranám – poškodeným, vinníkom aj poisťovniam.

„V konečnom dôsledku by sa poškodení dostali k náhrade nemajetkovej ujmy omnoho skôr, keďže by nemuseli čakať na výsledok súdneho konania, a v neposlednom rade by došlo aj k odbremeneniu súdov od tejto agendy. A pre poisťovne by sa toto riziko stalo známou veličinou, ktorú by vedeli ohodnotiť a premietnuť do poistného,“ približuje na záver B. Dupaľová Ksenzsighová.