NBS: Problém so „striebornými hypotékami“ vyrieši nový limit pre splácanie na dôchodku

Foto: NBS

Zadlženosť rastie rýchlejšie ako príjmy

„Plošná úprava limitov pre poskytovanie úverov zatiaľ nie je považovaná za potrebnú. Na trhu sú však prítomné isté riziká, ktoré sa postupne prehlbujú. Tieto riziká sú spojené najmä s navyšovaním dlhu v  strednej vekovej skupine klientov, ktoré je spojené s predlžovaním splatnosti hlbšie do dôchodku,“ varuje riaditeľ odboru finančnej stability NBS Marek Ličák.

Podľa jeho slov výška poskytovaných úverov v tejto skupine obyvateľstva rastie rýchlejšie ako jej príjmy. No podiel splátok k príjmu zatiaľ zostáva stabilný, ale to len vďaka predlžovaniu splatnosti týchto úverov. V súčasnosti sa splatnosť predlžuje pri približne dvoch tretinách refinancovaných hypoték, pričom len jedna tretina sa refinancuje bez navýšenia.

Priemerná výška navýšenia záväzku klienta voči banke dosahuje takmer 20-tisíc eur, pričom vek dlžníka často dosahuje 70 rokov, v niektorých prípadoch 75 rokov, a vyskytujú sa aj výnimky, keď je to ešte viac.

Príjmy klesajú, záväzky stúpajú

Podľa dát NBS vo štvrtom štvrťroku 2021 predstavoval podiel novoposkytovaných úverov na bývanie, pri ktorých budú v čase splatnosti už obaja dlžníci na dôchodku, až 40 %. Pritom vo štvrtom štvrťroku 2020 tieto úvery tvorili „len“ 36 %. Postupný nárast podielu úverov, ktoré budú splácané aj po dosiahnutí dôchodkového veku, je spojený najmä so skupinou spotrebiteľov, ktorí majú v čase žiadosti o úver vek od 40 do 50 rokov.

NBS v tejto súvislosti pripravila simuláciu, ako sa situácia môže vyvinúť v budúcnosti. „Vychádza nám, že približne 9,1 % z bankových klientov bude mať problém so splácaním svojich úverov na dôchodku. Tu je práve ten najzásadnejší rozdiel medzi Slovenskom a Európskou úniou. Kým v EÚ s pribúdajúcim vekom pribúdajú aj príjmy, a teda splácanie záväzkov je menej problematické, na Slovensku je to naopak – príjmy klesajú a záväzky stúpajú,“ vysvetľuje M. Ličák.

Kombinácia dlhej priemernej splatnosti hypoték a podielu úverov presahujúcich vek 64 rokov je jedna z najvyšších v EÚ a ďalej pomerne prudko rastie. Rizikom je aj výrazne pomalšia kumulácia úspor domácností.

DTI má znížiť očakávané riziko

Národná banka Slovenska vzhľadom na možné riziká navrhuje upraviť limit na podiel celkovej zadlženosti k ročnému príjmu (debt-to-income – DTI). Úprava by sa týkala len úverov, ktoré budú spotrebitelia splácať aj po dosiahnutí 64 rokov veku.

Návrh zohľadňuje riziko zníženia príjmu na dôchodku, ako aj postupné znižovanie počtu rokov, počas ktorých je spotrebiteľ schopný splácať úvery bez výrazného nárastu rizika finančných ťažkostí. Toto riziko sa zohľadní prostredníctvom postupného zníženia limitu DTI, teda znížením podielu dlhu voči príjmu, pričom v súčasnosti dlh nemôže prekročiť 8-násobok ročných príjmov.

NBS predpokladá, že pri úveroch na bývanie by navrhovaná úprava mala zasiahnuť približne 6 % nových úverov, pričom objem poskytnutých hypoték by sa mal znížiť o 15 %. Odhaduje, že úprava DTI, hoci výraznejšie nezasiahne situáciu na trhu, zníži očakávané riziko nesplácania úverov na bývanie až o dve tretiny (z 9,1 % na 3,7 %).

Dostupnosť bývania sa znižuje

Problémom je tiež stále intenzívny nárast cien nehnuteľností. V prvom štvrťroku tohto roku medziročne až o 23,3 %, pričom takýto nárast cien bol naposledy zaznamenaný v roku 2008.

„Výsledkom bude, že čoraz menej ľudí si v budúcnosti bude môcť dovoliť kúpiť nehnuteľnosť. Do roku 2021 to ešte fungovalo – stúpali príjmy a úrokové sadzby klesali. Teraz je to podstatne zložitejšie. Príjmy stúpajú pomalšie ako inflácia, ceny prudko rastú, a stúpať začali aj úrokové sadzby. Môžeme teda očakávať, že dopyt po vlastnom bývaní poklesne, čo prinesie tiež zníženie záujmu o úvery na bývanie,“ myslí si Ličák.

NBS však tvrdí, že z jej stresových scenárov vyplýva, že hypotekárny trh zatiaľ nie je existujúcimi rizikami zásadne ohrozený. „Domácnosti síce budú citlivé na splácanie svojich záväzkov, no podiel zlyhaných úverov stúpne len mierne. U hypotekárnych úverov by to malo byť na približne 3 % a u spotrebiteľských na 4 % zo všetkých poskytnutých úverov, čo predstavuje len mierny nárast oproti súčasnosti,“ dodáva bankový odborník s tým, že všetko bude závisieť od vývinu príjmov domácností v budúcnosti.