Foto: Národná banka Slovenska

Miliardové úspory

„Slovenská  vláda vďaka našej podpore ušetrila ku koncu minulého roka kumulatívne 1,1 miliardy eur a do konca roku 2030 tieto úspory dosiahnu 3,7 miliardy eur, čo sú približne 4 % hrubého domáceho produktu (HDP) Slovenska. Odvrátenou stránkou je, že pri rastúcich úrokových sadzbách tieto nákupy centrálnym bankám generujú straty,“ konštatuje NBS vo svojom komuniké.

Centrálne banky pritom zvyčajne bývajú ziskové, pretože výnosy z aktív, či už investícií alebo pôžičiek bankám, sú vyššie ako úroky, ktoré platia komerčným bankám za uloženie peňazí.

Minuloročné zvýšenie úrokových sadzieb zo strany Európskej centrálnej banky o 2,5 percentuálneho bodu však spôsobilo zníženie trhovej hodnoty aktív Národnej banky Slovenska o takmer 300 miliónov eur.

K vytvoreniu straty prispeli aj minuloročné neštandardné situácie a krízy, vrátane ruskej invázie na Ukrajinu, ktoré si vyžiadali mimoriadne a neštandardné riešenia pre upokojenie a posilnenie stability – cenovej aj finančnej.

Znížila záporné imanie

Centrálna banka však napriek nepriaznivým ekonomickým okolnostiam pokračovala v znižovaní záporného vlastného imania. V minulom roku to bolo o 43 miliónov eur. Zároveň sa však obáva, že niektoré vplyvy sa z minulého roku preniesli aj do toho súčasného, respektíve že pretrvávajú aj naďalej.

Napríklad Európska centrálna banka v tomto roku zvýšila svoju kľúčovú úrokovú sadzbu už na 3,5 % a v boji s vysokou infláciou plánuje v tomto trende aj naďalej pokračovať. To podľa NBS môže viesť k ďalším stratám.

„Ďalšie šoky v zmenách úrokových sadzieb môžu viesť k ďalším stratám. Je potrebné pripraviť sa, že to nie je jednorazová záležitosť. Je to cena, ktorú celá Rada guvernérov ECB vníma ako nevyhnutnú pre ochranu stability a prosperity v Európe. Cenu, ktorú sme ochotní a schopní zaplatiť ako výmenu za budúci úspech ľudí a ekonomiky,“ dodáva NBS.