Nárast splátok hypoték je značný a politické strany situáciu zneužívajú na predvolebnú kampaň

Zdroj: Freepik

Zdražie každá druhá hypotéka

Nárast splátok sa do konca roka 2025 dotkne každej druhej hypotéky. Národná banka Slovenska (NBS) hovorí, že do dvoch rokov sa skončí fixácia úrokovej sadzby na približne 350-tisíc hypotekárnych úverov.

Tento rok bude musieť refixovať úver ešte približne 67-tisíc bankových klientov. Zároveň platí, že v tomto a budúcom roku sa budú končiť najmä fixácie s úrokovou sadzbou nižšou ako jedno percento.

Počet klientov s takouto nízkou úrokovou sadzbou však v najbližších rokoch výrazne klesne. Napríklad v roku 2025 ich bude tretina z celkového počtu klientov s končiacou fixáciou. Pritom aktuálne sa úrokové sadzby hypotekárnych úverov pohybujú už okolo štyroch percent.

NBS: Nebude to dráma

Nárast splátok pri väčšine hypoték podľa NBS však nebude dramatický. „Domácnosti ho pocítia, no dodatočné výdavky by nemali prekročiť v priemere 5 % ich príjmov v čase refixácie,“ vysvetľuje člen bankovej rady a výkonný riaditeľ NBS Vladimír Dvořáček.

Domácnosti by to podľa neho mali zvládnuť a ich schopnosť splácať záväzky voči bankám by nemala byť ohrozená. „Situácia si vyžaduje individuálne, nie plošné riešenia. Verím, že banky spoločne so štátom v tomto smere nájdu spoločnú reč,“ dopĺňa V. Dvořáček.

Zmeny pocítia najmä mladí dlžníci

Dobrou správou podľa centrálnej banky je, že pre väčšinu domácností nejde o dramatickú zmenu. Pri väčšine hypoték nárast nepresiahne sumu 100 eur. Dodatočné náklady na rastúce splátky tak ľuďom ukroja v priemere „len“ 7 % z ich príjmu.

„Dôležité je, že mnohé hypotéky už sú z významnej časti vyplácané, a nárast splátky tak bude značne menší, ako by bol v prípade novej hypotéky,“ píše sa v tlačovej správe NBS. Výraznejší nárast splátok presahujúci 20 % príjmu by mal nastať iba pri 1 % hypoték. Najväčšiemu nárastu splátky v pomere k príjmom budú čeliť najmä vysoko zadlžené domácnosti.

Ide najmä o mladých dlžníkov, často jednotlivcov, ktorí si kupovali drahšie nehnuteľnosti napríklad v Bratislave. Kľúčovým faktorom pre schopnosť domácností splácať hypotéky je najmä vývoj na trhu práce, ktorý je dnes vo veľmi dobrej kondícii.

Podľa odborníkov pôjde najmä o také úvery, ktoré boli poskytnuté na výnimky. NBS síce pred rokmi definovala viaceré ukazovatele alebo limity, ako majú vyzerať zdravé úvery, no komerčné banky môžu poskytovať obmedzenému počtu klientov aj takzvanú výnimku, teda úver vo výške viac ako 90 % hodnoty nehnuteľnosti.

Namiesto plošných riešení individuálne

Podľa centrálnej banky si situácia nevyžaduje plošné opatrenia na pomoc klientom so splácaním hypoték. Dôležité je podľa nej najmä diskutovať o riešení prípadov konkrétnych domácností, ktoré by sa aj v kombinácii s inými faktormi, ako môže byť napríklad pokles príjmov, dostali do finančných ťažkostí.

FinReport preto oslovil viaceré slovenské banky s otázkou, či na Slovensku stúpa počet exekúcií kvôli nesplácaniu hypoték. Banky sa však zhodujú na tom, že zatiaľ nevidia nárast zlyhaných úverov na bývanie.

Ak má klient problém so splácaním, komerčné banky na Slovensku pristupujú k situácii individuálne. Takíto klienti často komunikujú s bankou včas, a tak sa im väčšinou podarí nájsť riešenie v podobe splátkového kalendára.

Ako uviedli viacerí predstavitelia bánk, finančné domy majú k dispozícii viacero procesov, respektíve riešení, vďaka ktorým môžu vyjsť klientovi v ústrety. Vďaka tomu exekúcie nie sú nevyhnutné. Prísť o bývanie v dôsledku nesplácania je až poslednou možnosťou, a takýto proces často trvá dlhšie ako rok. Klient tak má na riešenie situácie mesiace a väčšinou o bývanie nepríde.

Bonifikácia môže uškodiť

Viaceré politické strany v predvolebnej kampani hovoria napríklad o bonifikácii úrokových sadzieb hypoték s tým, že by sa mohli zaplatiť z bankového odvodu. Ten v súčasnosti nie je v platnosti, a tak sa odborníci obávajú, že jeho opätovné uvedenie do praxe by mohlo pôsobiť kontraproduktívne.

Aj centrálna banka upozorňuje, že si želá, aby banky boli ziskové a kapitálovo silné, čo sa bez zisku nedá. Vďaka nemu môžu komerčné banky naďalej poskytovať výhodné úvery a budovať odolnosť celého sektora na horšie časy.

Zaťažovanie bánk novými odvodmi by v skutočnosti mohli pocítiť ich klienti na iných finančných službách, či už vo forme zvýšených poplatkov, alebo vyšších úrokových sadzieb.