Najväčšie výzvy pre banky na Slovensku v roku 2025

Foto: Shutterstock

Bankové výzvy na rok 2025

V budúcom roku budú banky okrem spomínaných výziev čeliť aj ďalším, ktoré budú mať negatívny vplyv na ich hospodárenie. „Zavádzanie novej dane z finančných transakcií – tzv. transakčnej dane, spúšťanie okamžitých platieb, diskutovaný projekt QR platieb, ako aj významná európska banková regulácia budú v súbehu s existujúcim bankovým odvodom a zvyšujúcou sa daňou z príjmov,“ hovorí výkonný riaditeľ Slovenskej bankovej asociácie (SBA) Marcel Klimek.

Podľa neho to bude v praxi znamenať, že rok 2025 bude pre bankový sektor mimoriadne technicky, ale najmä finančne náročný. Toto je šesť kľúčových tém, ktoré budú formovať bankový sektor na Slovensku v roku 2025.

1) Využitie generatívnej umelej inteligencie

Od uvedenia prvého praktického modelu generatívnej umelej inteligencie uplynulo len pár rokov a odborníci sa zhodujú, že bude patriť medzi kľúčové faktory ovplyvňujúce podnikanie. Slovenské banky už dnes venujú umelej inteligencii veľkú pozornosť.

Podľa nedávneho prieskumu SBA najvýznamnejšie banky na Slovensku implementujú nástroje umelej inteligencie, najmä generatívne a jazykové modely či strojové učenie. Najväčší prínos umelej inteligencie spočíva v detekcii podvodov a automatizácii procesov, ako je zadávanie údajov a spracovanie transakcií.

Analýza transakčných údajov v reálnom čase umožňuje bankám v mnohých prípadoch identifikovať neštandardné správanie a zamedziť podvodným aktivitám. Hlavnou výzvou pri zavádzaní umelej inteligencie je ochrana údajov a presnosť výstupov, čo banky starostlivo posudzujú.

2) ESG reporting ako súčasť života bánk a firiem

ESG reporting (Environmental, Social, Governance) bude od roku 2025 zákonnou povinnosťou na základe novely zákona o účtovníctve, ktorá zabezpečuje transpozíciu smernice EÚ o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov (CSRD).

„Cieľom ESG reportingu je poskytnúť investorom komplexný obraz o vplyve firmy či banky na životné prostredie a spoločnosť. Transparentné poskytovanie ESG údajov zlepšuje reputáciu firmy či banky tým, že demonštruje jej záväzok k etickým postupom, udržateľnosti a sociálnej zodpovednosti,“ vysvetľuje manažér pre ESG a udržateľnosť SBA Ján Maxim.

Spoločnosti a banky musia v reportingu pokryť celý svoj hodnotový reťazec – vrátane dodávateľov a následných vplyvov. Je to príležitosť na zvýšenie transparentnosti, prilákanie investorov zameraných na ESG a budovanie dlhodobej hodnoty prostredníctvom udržateľných postupov.

3) Prijímanie a odosielanie okamžitých platieb

Hoci niektorí klienti v Európe využívajú okamžité platby v eurách už takmer sedem rokov, skutočná revolúcia nastane v budúcom roku. Od 9. januára 2025 sú všetky banky v eurozóne povinné podporovať prijímanie okamžitých platieb v eurách. Do 9. októbra 2025 sa táto povinnosť rozšíri o odosielanie okamžitých platieb v eurách a o overenie príjemcu platby – tzv. Verification of Payee.

V súčasnosti SEPA instantnú schému v Európe podporuje 2 627 poskytovateľov platobných služieb, čo predstavuje 73 % všetkých európskych poskytovateľov. Podľa údajov ECB sa dnes každé piate euro v platobnom styku v Európskej únii prevádza prostredníctvom okamžitých platieb.

Okamžité platby prinesú v Európe množstvo výhod, ktoré zlepšia nielen efektivitu a pohodlie finančných transakcií, ale podporia aj vznik a rozvoj nových, takzvaných nadstavbových služieb. Môže ísť o nové druhy mobilných, peer-to-peer platieb, alebo rozvoj nových e-commerce riešení, prípadne platieb uskutočnených bezhotovostne z účtu na účet v predajniach, napríklad aj prostredníctvom QR kódu.

4) Nový spôsob práce v bankách na Slovensku

Postupujúca digitalizácia v bankovom sektore prináša aj zmeny v oblasti zamestnanosti. Kým pred desaťročím boli v bankovníctve bežne vyhľadávané pozície ako pracovník v pobočke alebo pokladník, dnes nie je výnimkou, ak banky popri tradičných finančných pozíciách hľadajú aj „špecialistu na manažment dát“, „manažéra pre stratégiu a udržateľnosť“, „analytika konverzácií chatbota“ alebo „inovátora“.

Umelá inteligencia má v najbližších rokoch pravdepodobne najväčší potenciál ovplyvniť väčšinu bankových pozícií. Jedným z dôsledkov jej zavedenia bude aj zvýšenie produktivity zamestnancov. Preto bude nevyhnutné, aby zamestnanci disponovali novými digitálnymi zručnosťami a znalosťami aj v tejto oblasti a zároveň zamestnávatelia budú klásť veľký dôraz na ich vzdelávanie a doškoľovanie.

„Trendom v bankách sa stane aj tzv. agilný spôsob práce v tíme, vďaka čomu dokážu finančné inštitúcie reagovať na rýchlo sa meniace potreby zákazníkov, technologické trendy a regulačné požiadavky. Zvyčajne ide o malé tímy odborníkov z rôznych oblastí, ich prínosom je rýchlejšia adaptácia, efektívnejšia komunikácia, lepšia zákaznícka orientácia a vyššia motivácia vďaka väčšej autonómii zamestnancov,“ vysvetľuje právnička a manažérka pre oblasť ľudských zdrojov SBA Mária Brezovská. 

5) Bezpečnosť a podvody 

V bankovom sektore je naďalej rastúci trend útokov zameraných na klientov. Čím sú banky odolnejšie, tým viac sa podvodníci sústreďujú na manipuláciu klientov. Najvýraznejší rast zaznamenávajú investičné podvody, pri ktorých podvodníci presvedčia klienta k vykonaniu podvodnej transakcie.

V prevencii podvodov zostáva aj naďalej kľúčová finančná gramotnosť a obozretnosť klientov. Podporou by však mala byť aj legislatíva, ktorá v prípade podvodu nezbavuje klienta zodpovednosti v plnej miere za svoje konanie. SBA predpokladá, že na realizáciu podvodov sa čoraz viac bude zneužívať umelá inteligencia a útoky sa budú viac automatizovať.

6) Vysoké dane, nízka ziskovosť 

Napriek postupnému poklesu sadzieb bankového odvodu slovenské banky aj v roku 2025 budú zaťažené jednou z najvyšších daní v Európe. SBA očakáva, že finančné domy na osobitnom odvode odvedú štátu približne 404 miliónov eur a v budúcom roku približne 340 miliónov eur.

Práve vysoký osobitný odvod má najväčší negatívny vplyv na ziskovosť slovenských bánk. Rentabilita vlastného kapitálu sa dnes u slovenských bánk pohybuje výrazne pod strednou hodnotou (mediánom) ziskovosti bankových sektorov ostatných krajín EÚ. Po odpočítaní vplyvu bankovej dane by sa ziskovosť slovenských bánk priblížila smerom k mediánu EÚ.

„Ak však porovnávame ziskovosť v rámci strednej a východnej Európy, banky na Slovensku zaostávajú za ostatnými krajinami výraznejšie aj po odpočítaní vplyvu bankovej dane. Takýto vývoj môže mať v budúcnosti negatívny vplyv napríklad aj na výšku investícií v rámci bankových skupín, čo sa môže v strednodobom horizonte prejaviť aj v spomalení vývoja oproti okolitým krajinám,“ hodnotí analytik SBA Marcel Laznia.