Na Slovensku sa alkohol za volantom netoleruje. Poistný regres zohľadňuje množstvo alkoholu v krvi

Foto: Shutterstock

Alkohol za volantom spôsobil tragédiu

Tragickú nehodu na autobusovej zastávke Zochova v Bratislave, pri ktorej zomreli piati študenti a ďalší ľudia boli zranení, spôsobil začiatkom októbra vodič s 1,69 promile alkoholu v krvi. Nasledujúci deň len málo chýbalo, aby sa neodohrala ďalšia tragédia, keď vodič zaspal za volantom a zdemoloval autobusovú zastávku v obci Hrkovce v okrese Levice. V tom čase sa našťastie na zastávke nik nenachádzal.

Ďalšia dopravná nehoda sa stala v Čadci, kde vodič pod vplyvom alkoholu na chodníku zrazil matku s dvomi deťmi a psom. Krátko nato sa stala ďalšia v Bratislave, kde opitý vodič zrazil ženu čakajúcu na priechode pre chodcov na zelenú.

Je až neuveriteľné, koľko smutných nehôd sa udialo v priebehu mesiaca v krajine, kde platí nulová tolerancia alkoholu za volantom. Paradoxne nie všetky krajiny Európy sú voči alkoholu také striktné ako Slovensko, keďže v rámci Európy viacero krajín alkohol za volantom do určitej miery toleruje a až od určitej úrovne ho zakazuje.  

Tolerancia v európskych krajinách nie je jednotná

Podľa štatistík do konca septembra tohto roku Ministerstvo vnútra SR eviduje 9 109 dopravných nehôd, z ktorých vyše tisíc zavinili vodiči pod vplyvom alkoholu. Pre porovnanie za celý vlaňajší rok ministerstvo zaznamenalo 11 886 dopravných nehôd, z ktorých vyše 1 500 zavinili vodiči pod vplyvom alkoholu.

Pozreli sme sa preto bližšie na to, aké tolerancie alkoholu pri šoférovaní platia v jednotlivých európskych krajinách a ako sa na Slovensku uplatňujú poistné regresy za spôsobené nehody pod vplyvom alkoholu.

Legislatíva nie je v rámci Európskej únie jednotná, pričom rozdiely v tolerancii sú až prekvapujúco veľké. Pohybujú sa od nuly až po 0,8 promile alkoholu v krvi. Nulová tolerancia alkoholu za volantom platí okrem Slovenska iba v Česku, Maďarsku a Rumunsku.

Medzi krajiny, kde platí nižší limit tolerovaného alkoholu za volantom vo výške 0,2 promile, patria Estónsko, Nórsko, Poľsko a Švédsko. Limit do 0,3 promile platí v Bielorusku, Bosne a Hercegovine a v Čiernej Hore, pričom len o niečo vyššia hranica vo výške 0,4 promile je v Litve.

Prekvapujúco viac ako 20 európskych krajín toleruje alkohol za volantom až do výšky 0,5 promile. Medzi ne patria napríklad Nemecko, Rakúsko, Belgicko, Bulharsko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Chorvátsko, Srbsko, Írsko, Island, Lotyšsko, Luxembursko, Macedónsko, Portugalsko, Slovinsko, Španielsko, Taliansko, Turecko, Švajčiarsko, Cyprus a Malta.

Sú však aj krajiny, kde existuje ešte vyššie tolerovaná hranica alkoholu za volantom s limitom  0,8 promile – konkrétne v Lichtenštajnsku a Veľkej Británii. Škótsko však v roku 2014 znížilo svoj limit na 0,5 promile.

V jednotlivých štátoch sa ešte rozlišuje, či ide o vodiča – súkromnú osobu, alebo o takzvaného  profesionálneho vodiča. Platia aj výnimky, ako napríklad, že pre čerstvých vodičov v Nemecku, Chorvátsku či v Taliansku platí absolútny zákaz alkoholu. V Rakúsku a vo Švajčiarsku sa toleruje hladina alkoholu v krvi voči týmto vodičom vo výške 0,1 promile. Vo Francúzsku, Grécku a v Portugalsku platí tolerovaný limit alkoholu v krvi u mladých vodičov vo výške 0,2 promile.

Od čoho závisí poistný postih vinníka

„Od týchto hodnôt tolerancie alkoholu závisí aj regres poisťovateľa v konkrétnej krajine. Rovnako sú odlišné aj pokuty udeľované vodičom kvôli vedeniu motorového vozidla pod vplyvom alkoholu a omamných látok,“ uvádza hovorkyňa Slovenskej asociácie poisťovní (SLASPO) Eva Jacková.

Všeobecne podľa nej platí, že od toho, kto dopravnú nehodu pod vplyvom alkoholu zapríčinil, môže poisťovateľ vymáhať náhradu škody až do výšky 100 %. Poisťovatelia však v jednotlivých prípadoch uplatňujú zásadu primeranosti. Regresná náhrada má zároveň plniť výchovný, nie likvidačný účel, a má zohľadniť okolnosti, za ktorých došlo k vzniku škody.

Naďalej však poistný postih zostáva na poisťovni, ktorá jednotlivé prípady posudzuje individuálne. Pred prijatím rozhodnutia poisťovne o konkrétnej regresii z poistenia sa posudzuje viacero faktorov. Primeranosť náhrady určuje poisťovateľ prostredníctvom troch komponentov, na základe ktorých uplatní primeranú regresnú náhradu:

Regres u PZP závisí od výšky alkoholu v krvi

Vyhláška č. 423/1991, ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, stanovuje limit, od ktorého poisťovne môžu uplatniť regres, a to v prípade alkoholu zisteného v krvi od 0,3 promile.

Zo zákona o povinnom zmluvnom poistení (PZP) zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. 381/2001, § 12 však vyplýva, že ak poistník alebo držiteľ motorového vozidla spôsobil škodu úmyselne, alebo viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky, prípadne sa odmietol po dopravnej nehode podrobiť skúške na prítomnosť návykovej látky, poisťovateľ má proti poistníkovi alebo držiteľovi tohto motorového vozidla v týchto prípadoch nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla.

Aj Allianz – Slovenská poisťovňa v zmysle zákona o PZP uplatňuje postih za požitie alkoholu alebo inej návykovej látky voči poistenému, respektíve vinníkovi nehody. „Zákon nám umožňuje vymáhať od vodiča pod vplyvom alkoholu postih v plnej výške vyplateného poistného plnenia, prípadne len jeho časť. V praxi uplatňujeme percentuálny postih podľa výšky promile alkoholu v krvi,“ hovorí špecialistka externej komunikácie poisťovne Helena Kanderková.

Konkrétne výšky postihov má poisťovňa upravené interným usmernením, ktoré však nezverejňuje. Rovnako potvrdzuje, že má právo uplatniť postih voči vinníkovi nehody v prípade, ak sa odmietne podrobiť skúške na prítomnosť návykovej látky. Postih za požitie alkoholu aj za odmietnutie skúšky na prítomnosť návykovej látky uplatňuje bez ohľadu na výšku vyplatenej škody.

Aj v poisťovni Uniqa má poisťovateľ v rámci PZP zákonné právo požadovať od poistníka alebo poisteného časť alebo celú výšku vyplatenej dávky poškodenej osobe, ak bola škoda spôsobená pod vplyvom návykovej látky. „V tomto prípade sa relevantné okolnosti každého prípadu posudzujú od prípadu k prípadu a výška sankcie sa určuje na základe tohto vyšetrovania,“ opisuje PR špecialistka poisťovne Beáta Lipšicová.

Postihy pri havarijnom poistení

„V prípade havarijného poistenia má poisťovateľ právo znížiť poistné plnenie, ak došlo k vzniku poistnej udalosti pri riadení poisteného vozidla, ktoré vodič viedol pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok, alebo ak vodič nezotrval na mieste nehody, alebo sa odmietol podrobiť dychovej skúške, respektíve lekárskemu vyšetreniu na určenie, či nie je pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky,“ približuje E. Jacková.

Hovorkyňa SLASPO dodáva, že v prípade jazdy pod vplyvom alkoholu nesie dokonca istú zodpovednosť aj dospelý poškodený spolujazdec. Ak sa totiž preukáže, že si vedome sadol do auta k vodičovi pod vplyvom alkoholu, poisťovňa mu môže znížiť plnenie za poškodenie zdravia, prípadne vzniknuté zranenie, ktoré mu pri dopravnej nehode vzniklo.

V prípade havarijného poistenia sa Allianz – Slovenská poisťovňa riadi poistnými podmienkami a uzatvorenou poistnou zmluvou. „Buď uplatňujeme znížené poistné plnenie, alebo jeho zamietnutie práve v závislosti od podmienok zmluvy a poistných podmienok,“ tvrdí H. Kanderková. Aj B. Lipšicová hovorí, že u havarijného poistenia na základe individuálneho posúdenia každého prípadu môže byť poistná dávka znížená, alebo úplne zamietnutá.