Na rozbité čelné sklo postačí PZP

Významné inštitúcie mali ešte v roku 2013 odlišný názor na to, či vymrštenie kameňa spod kolies auta má, alebo nemá pôvod v prevádzke vozidla. V rôznych „rohoch ringu“ sa ocitli Národná banka Slovenska (NBS) a Slovenská kancelária poisťovateľov (SKP). Kým NBS videla dôvody letiaceho kameňa v prevádzke vozidla, SKP bola proti. V praxi sa teda stávalo, že motoristi si mali uplatňovať škodu na čelnom skle z havarijnej poistky. V roku 2014 Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom vysvetľujúcom stanovisku vyhlásil, že škoda spôsobená na čelnom skle letiacim kameňom má pôvod v prevádzke vozidla.

Letiaci kameň súvisí s prevádzkou

To, že kameň odletí spod kolies, podľa stanoviska súdu nepochybne súvisí s prevádzkou vozidla. „Ak v súvislosti s valivým pohybom kolies dôjde k vymršteniu kameňa, ktorý spôsobí škodu na čelnom skle iného auta, k takejto škode dochádza v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, t. j. s jeho činnosťou a pohybom. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla iného motorového vozidla spôsobí škodu,“ vyhlásil vo svojom stanovisku Najvyšší súd SR.

„Prasknuté čelné sklo, ktorého dôvodom je letiaci kameň spod kolies, má pôvod v prevádzke vozidla. Svedčí o tom pohyb kolies a rýchlosť vozidla.“ 

Podľa Najvyššieho súdu SR „nie sú pochybnosti o tom“, že valivý pohyb kolies a rýchlosť vozidla sú „osobitou, špecifickou vlastnosťou jeho prevádzky“. Samotnú prevádzku súdne stanovisko dokonca definuje omnoho širšie. „Motorové vozidlo je v prevádzke nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale aj vtedy, keď síce stojí, ale v chode je jeho motor. Prevádzkou motorového vozidla je aj príprava na jazdu a bezprostredné výkony po ukončení jazdy, ako aj výkony potrebné na údržbu vozidla. Už samotné uvedenie motoru do chodu patrí k prevádzke motorového vozidla bez ohľadu na to, či sa vozidlo uvedie do pohybu, alebo nie, či sa to stalo na ceste, prípadne na inom priestranstve verejnosti prístupnom, alebo ešte v garáži, a či motor uviedol do chodu sám prevádzkovateľ, alebo jeho pracovník. Medzi okolnosti majúce pôvod v prevádzke patria aj nedostatky alebo chyby materiálu, a to aj nespoznateľné,“ uvádza sa v rozhodnutí.

Starší spor o čelné sklo

Debata o povahe škody na čelnom skle auta, ktorú spôsobil letiaci kameň, nie je „akademickou záležitosťou“ a rozdielne prístupy k tejto škodovej udalosti sa v minulosti prejavovali v spôsobe, akým poisťovne likvidovali škody.

Preto NBS v roku 2013 vydala vlastné stanovisko, ktoré označilo letiaci kameň za udalosť, ktorú spôsobila prevádzka vozidla. „V prípade škody na čelnom skle zaujíma NBS stanovisko, že vymrštenie kameňa spod kolies iného motorového vozidla je okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla spôsobí škodu,“ uviedla banka v júli 2013. Vzhľadom na to má podľa NBS škodu na čelnom skle hradiť PZP.

S týmto výkladom nesúhlasila SKP. „Právnym dôvodom plnenia poisťovne z PZP je preukázaná zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla, teda škodcu, za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Medzi skutkové okolnosti vzniku tejto zodpovednosti patrí prevádzka konkrétneho motorového vozidla, vznik škody, v tomto prípade na členom skle, a príčinné súvislosti medzi nimi. Každá z týchto okolností musí byť preukázaná, aby sa predišlo prípadnému poistnému podvodu,“ uviedla SKP.

Zároveň sa odvolávala na takzvané dva liberačné dôvody, teda okolnosti vylučujúce zodpovednosť škodcu a jeho poisťovne. „I v prípade, keď sa preukáže zodpovednosť konkrétneho prevádzateľa vozidla, zákon umožňuje škodcovi a, samozrejme, i jeho poisťovni, zbaviť sa zodpovednosti, teda liberovať sa,“ uviedla SKP.

Prvým dôvodom podľa SKP je, že škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke, a druhým je preukázanie toho, že prevádzateľ, teda vodič, nemohol škode zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

„Liberačné dôvody v tomto prípade podľa Najvyššieho súdu neprichádzajú do úvahy“

Kľúčové je teda to, že Najvyšší súd SR vo svojom stanovisku uznal, že vymrštenie kameňa spod kolies idúceho auta má pôvod v prevádzke automobilu. „Svojej zodpovednosti sa prevádzkovateľ nemôže zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke,“ objasnil súd. Za pravdu teda v podstate dostala NBS.