Ľudí bez práce je málo, Slovensko chce lákať cudzincov z tretích krajín

Zdroj foto: Freepik.com

Historické minimá 

Počet nezamestnaných každým mesiacom klesá. Podľa údajov ministerstva práce bola v roku 2014 priemerná ročná miera evidovanej nezamestnanosti na úrovni 12,79 %, ktorá postupne klesala. V roku 2018 dosiahla nezamestnanosť na Slovensku historické minimá a naďalej sa znižuje. V máji 2018 miera evidovanej nezamestnanosti dosiahla hodnotu 5,37 %. Medzimesačne, v porovnaní s aprílom 2018 (5,42 %), poklesla o 0,05 percentuálneho bodu. Medziročne v porovnaní s májom 2017 tak poklesla o 1,98 percentuálneho bodu. 

V máji tohto roku evidovali úrady práce celkovo 181 494 ľudí bez práce. Z nich bolo pripravených ihneď nastúpiť do zamestnania 148 090. Nezamestnaných ubudlo medzi evidovanými nad 12 mesiacov a uchádzačmi nad 50 rokov. Do evidencie sa však zaevidovalo 2 471 čerstvých absolventov vysokých škôl. „Našou úlohou v ďalších mesiacoch bude pracovať s týmito absolventmi tak, aby sa vedeli čo najskôr uplatniť na trhu práce. Každého oslovíme a ponúkneme mu voľné pracovné miesta,“ informuje minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter. 

Ľahšie zamestnávanie cudzincov 

Ministerstvo si však uvedomuje, že trh si sám neporadí, preto sa menia podmienky zamestnávania cudzincov z krajín mimo EÚ. Pracovníkom z takzvaných tretích krajín uľahčí prístup na slovenský pracovný trh novela zákona o službách zamestnanosti, ktorá nadobudla účinnosť 1. mája tohto roku. Úrad práce podľa nových pravidiel nebude skúmať situáciu na trhu práce a nebude vyhľadávať vhodných kandidátov zo slovenského trhu práce na obsadzovanú pozíciu. Platiť to bude v prípade, ak sa bude obsadzovať pracovná pozícia, ktorú Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky označí ako zamestnanie s nedostatkom pracovnej sily v okresoch Slovenska, v ktorých priemerná miera evidovanej nezamestnanosti bude nižšia ako 5 %. Zamestnávatelia však nesmú zamestnávať viac ako 30 % zamestnancov s pôvodom z krajín mimo EÚ. Tiež sa skráti lehota obsadzovania voľnej pracovnej pozície domácim pracovníkom. Skracuje sa z tridsiatich dní na dvadsať.

„Ľudia z tretích krajín si prácu nájdu ľahšie, vznikol zoznam nedostatkových profesií

Pestrý zoznam

Na zozname nedostatkových profesií sa nachádza veľké množstvo rôznych profesií, každý kraj má vlastný zoznam. Špecifická je situácia v Košickom kraji, tam za nedostatkovú vyhlásili jedinú profesiu. Zjednodušené podmienky zamestnávania cudzincov budú platiť pre profesiu omietkara. V zverejnených zoznamoch úplne chýba Prešovský kraj. V každom inom kraji je zoznam bohatší a sú v ňom vysoko odborné práce a aj menej kvalifikované pozície. Rôznorodosť profesií dokumentuje Banskobystrický kraj. Nálepku „nedostatková“ má napríklad profesia lekára bez špecializácie, stomatológa bez špecializácie, ale aj tesár, žeriavnik, zvárač kovov, cukrovinkár či vodič kamióna. Chýbajú napríklad aj opatrovatelia. Súhrnne v tomto kraji je 19 nedostatkových profesií. V Žilinskom kraji je nedostatkových profesií celkovo 28. 

„Slovensko je pre zamestnancov z EÚ tranzitnou krajinou. Voľný trh im umožňuje ďalší posun na západ.“

Najzásadnejší nedostatok pociťuje západné Slovensko. V Nitrianskom kraji 42 rôznych zamestnaní a v Trenčianskom kraji 36. Najväčší nedostatok pociťuje západ krajiny, v Trnavskom kraji je nedostatkových 55 profesií a v Bratislavskom až 70 rôznych pozícií. Západ krajiny je, pochopiteľne, pre cudzincov najatraktívnejší. „Regionálne rozloženie cudzincov pracujúcich v SR kopíruje celkový regionálny trend na pracovnom trhu. Vo februári 2018 ich viac ako 40 000 pôsobilo v štyroch západných VÚC, teda v Bratislavskom, Trnavskom, Nitrianskom a Trenčianskom kraji, zatiaľ čo v Žilinskom, Banskobystrickom, Prešovskom a Košickom kraji to bolo iba necelých 10 000 pracovníkov. Rozloženie teda bolo zhruba 80:20,“ upozorňuje spoločnosť Grafton Recruitment.

Z tretích krajín pochádza takmer polovica cudzincov zamestnaných na Slovensku. Spoločnosť Grafton Recruitment upozorňuje, že z 50-tisíc zahraničných pracovníkov pôsobiacich na Slovensku je z tretích krajín 22-tisíc. Pre občanov EÚ je Slovensko jednoducho málo atraktívne. „Ak pri nástupnej mzde 600 – 650 eur hrubého v trojzmennej prevádzke nenachádzajú firmy najmä na západe Slovenska vhodných kandidátov, obracajú sa na Bulharsko či Rumunsko s príjmovou hladinou 500 – 520 eur. Vzhľadom na to, že spomenuté krajiny sú členmi EÚ, v zásade nie je problém zamestnať takýchto pracovníkov. Ukazuje sa však, že je to krátkodobé riešenie. Slovensko je totiž pre nich tranzitnou krajinou: v priemere po 4 – 5 mesiacoch odchádzajú do Rakúska alebo Nemecka, kde sú výrazne vyššie príjmy. Firmy teda strácajú týchto ľudí, ktorí si hľadajú uplatnenie inde v zahraničí,“ upozornil Branislav Jančuška, Project Manager z personálnej agentúry Grafton Slovakia.