Foto: Redakcia Financial Report

Zdravé banky sú základom ekonomiky štátu, zhodujú sa odborníci. V čase koronakrízy a na prahu hospodárskej recesie to platí dvojnásobne. Problémy so splácaním úverov, platobná neschopnosť, hroziace bankroty firiem... to všetko sú argumenty, prečo je potrebné banky udržať v dobrej kondícii.

Banky: Z dohody bude profitovať ekonomika štátu

Dohoda s vládou by mala pomôcť naštartovať ekonomiku a „dať krajine nádej, že to rýchlejšie prekonáme a pomôžeme tam, kde je to najviac potrebné,“ vyhlásil po podpise memoranda Alexander Resch, prezident SBA.

„Zrušenie bankového odvodu je benefitom pre celý ekosystém krajiny. Výsledok považujeme za racionálnu dohodu, ktorá zrušila pôvodné opatrenie prinášajúce viac škody ako úžitku,“ vysvetlila postoj Tatra banky PR manažérka Linda Lalinská.

Nahradenie bankového odvodu, ktorý banky na Slovensku platili od roku 2012 systémovými opatreniami, vítajú aj ďalšie banky. „Medzičasom úplne stratil svoje opodstatnenie a paradoxne, predstavoval najväčšie riziko pre stabilitu finančného sektora,“ zareagovala Anna Jamborová, hovorkyňa ČSOB.

„Zrušenie deštruktívneho bankového odvodu je dobrou správou pre ľudí, firmy aj slovenskú ekonomiku,“ skonštatoval generálny riaditeľ Slovenskej sporiteľne Peter Krutil.

Redakcia Financial Report o stanovisko požiadala aj Prima banku, ktorá sa údajne zdržala hlasovania o memorande. Banka sa k téme odmietla vyjadriť.

Vláda: Peniaze treba točiť, nie ich ukrývať v paplóne

Trojmesačné vyjednávanie prinieslo ovocie aj podľa premiéra Igora Matoviča: „V trhovej ekonomike sú najdôležitejšou zbraňou peniaze, ktoré sú v obehu. Peniaze, ktoré sa točia, nie tie, ktoré sú schované niekde v paplóne.“

Podľa ministra financií Eduarda Hegera je to najlepšia možná dohoda a príspevok vlády k lepšej odolnosti bánk. „Chceme obnoviť hospodársky rast. Chceme vytvoriť nové pracovné príležitosti,“ objasnil E. Heger.

Financie by mali ísť do zdravotníctva, ekologických projektov. „Tento čas ukázal, že je dôležité peniaze nie míňať, ale ich investovať,“ uviedol minister financií Eduard Heger.

Dohoda výhodná pre všetky strany

Podľa odborníkov však bude bankový sektor, ako krvný obeh ekonomiky, čeliť vážnym hrozbám. „Dohodu vlády s bankami nevnímam ako pozitívny, ale ako nutný krok,“ povedal finančný analytik Maroš Ovčarik.

Predikcia poklesu ekonomiky o 10 percent, ale aj pokles HDP, vytvárajú veľký tlak. „Teraz je oveľa dôležitejšie, aby banky boli zdravé, lebo môžu hroziť bankroty firiem, nesplácanie úverov aj hypoték,“ dodal M. Ovčarik.

V zásade je to však podľa neho dohoda výhodná pre všetky strany. Zdravé banky dokážu financovať rozvojové projekty, poskytujú viac úverov. Na druhej strane štát síce príde o peniaze, ktoré sa na bankovom odvode vyzbierali, „ale mali by sa vrátiť tak, že bude lepšie fungovať ekonomika a bude sa poskytovať viac úverov,“ vysvetlil M. Ovčarik.

Banky posilnia vlastný kapitál

Banky v rámci odvodu ročne platili približne 150 miliónov eur na „zmrazený účet“. „Tieto peniaze boli mŕtve, v ekonomike nepracovali,“ konštatoval premiér I. Matovič. Miliarda eur z tohto účtu prejde po novom do Rozvojového fondu Slovenska. Peniaze sa použijú na rôzne štátne rozvojové projekty, ako je napríklad výstavba nemocníc či nájomných bytov.

Spomenutú sumu banky neodvedú štátu, ale o 150 miliónov eur si každý rok navýšia vlastný kapitál. Podpisom dokumentu sa banky ďalej zaviazali, že ročne poskytnú úvery pre štátne projekty za pol miliardy eur a pre ľudí a firmy až za miliardu eur.

„Navýšením úverov by sa mohol hrubý domáci produkt krajiny každoročne zvýšiť približne o dodatočnú 1 miliardu eur s príjmami štátneho rozpočtu na úrovni 200 – 300 miliónov eur,“ objasnila Diana Brodnianska, PR manažérka SBA.

Nová schéma pomôže aj „komplikovanejším“ klientom

Čo urobí podpis memoranda s podmienkami úverov na Slovensku? Analytici zásadné obraty na trhu úrokových sadzieb v blízkej budúcnosti neočakávajú. Marcel Klimek, štátny tajomník Ministerstva financií SR, ktorý dohodu s bankami vyrokoval, sa vyjadril, že schéma môže pomôcť aj „komplikovanejším“ klientom.

Finančný analytik Maroš Ovčarik však varuje pred rizikom, že novoprijaté zmeny sa môžu premietnuť napríklad do dostupnosti úverov. Banky po koronakríze podľa neho budú opatrnejšie, a to najmä u rizikovejších segmentov, ako sú gastro, cestovný ruch či ľudia pracujúci v zahraničí.

Slovenská banková asociácia aj s bankami komentovali tieto signály stručne. „Banky budú úvery poskytovať v súlade so svojimi úverovými politikami a pravidlami obozretného podnikania,“ tvrdia L. Lalinská z Tatra banky a D. Brodská z SBA.

Podľa A. Jamborovej z ČSOB banky počas súčasnej krízy prevzali na seba významnú časť zodpovednosti, vrátane možnosti odkladu splátok úveru, financovania štátneho dlhu alebo poskytovania úverov so zárukami pre firmy.

Dohode predchádzali obete na oboch stranách

Súčasťou prijatej dohody sú aj ústupky bankového sektora. „Banky presvedčili svojich, vo väčšine prípadov zahraničných akcionárov, že počas štyroch rokov ponechajú na Slovensku významnú časť svojho zisku vo forme navýšenia kapitálu pre posilnenie schopnosti úverovania ekonomiky, hoci ich akcionári majú na výber aj lepšie alternatívy,“ vysvetlila A. Jamborová z  ČSOB.

Tými alternatívami sú okolité krajiny, kde návratnosť kapitálu je dlhodobo na zhruba dvojnásobnej úrovni oproti priemeru na Slovensku.

Dohoda medzi vládou SR a bankami teda priniesla isté „obete“ na oboch stranách. O tom, ako to napokon bude s dostupnosťou a podmienkami úverov, sa zrejme čoskoro presvedčíme.

„Je logické, že banky budú opatrnejšie pri poskytovaní úverov rizikovejším klientom, a práve preto je tu veľká garančná schéma, aby toto riziko z pohľadu bánk čiastočne znížila,“ povedal M. Klimek, štátny tajomník (MF SR).

Podľa stanoviska Ministerstva financií SR budú banky v rámci schémy poskytovať úvery za komerčných podmienok, „ale podmienky vzniku fondu a poskytovania prostriedkov z neho budú upravené ešte len pripravovanou legislatívou,“ zareagoval tlačový odbor.