Zdroj: Freepik

Zdroje krytia sú obmedzené

Základným zámerom verejného zdravotného poistenia je zabezpečiť prístup k potrebnej zdravotnej starostlivosti pre všetkých poistencov bez ohľadu na ich príjmy alebo zdravotný stav. Napriek tomu, že potreby v tejto oblasti sú neobmedzené, finančné zdroje, ktoré má Slovensko k dispozícii, obmedzené sú.

Z tohto dôvodu by podľa právničky Kataríny Fedorovej malo verejné zdravotné poistenie pokrývať iba tie zdravotné technológie a procedúry, ktoré sú klinicky prospešné a finančne udržateľné. Všetky dodatočné prvky a služby by sa mali dať pripoistiť ako nadštandard.

Poisťovne neplnia európsky štandard

Podľa predsedníčky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) Renáty Bláhovej by na zavedenie doplnkového zdravotného poistenia na Slovensku museli poisťovne fungovať podľa európskeho štandardu na hospodárenie poisťovní. Momentálne to však neplatí.

„Ak chcú všetky naše tri zdravotné poisťovne pripoisťovať, respektíve riešiť spoluúčasť pacienta, aby sme efektívnejšie hospodárili, musia fungovať podľa európskeho štandardu Solvency II. Musia vytvárať rezervy, kapitál, likviditu, a to celé preto, aby hospodárenie s prostriedkami bolo chránené, aby bol poistenec chránený nejakým regulačným prostredím, ktoré tu dnes absentuje,“ vysvetľuje R. Bláhová.

Ak by zdravotné poisťovne plnili európsky štandard, dalo by sa podľa nej robiť doplnkové poistenie už teraz. Poukázala pritom na zdravotnícke výkony, ktoré nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia.

Aké zdravotníctvo očakávajú Slováci?

Nedávny prieskum ÚDZS kázal, že Slováci majú o doplnkové zdravotné poistenie záujem, predovšetkým v oblasti stomatológie a fyzioterapie. Viac ako tri štvrtiny opýtaných by sa dali pripoistiť v stomatológii, 70 % opýtaných zase v oblasti fyzioterapie. Viac ako 60 % respondentov uviedlo, že by malo záujem a vďaka pripoisteniu získať vyšší štandard v nemocnici.

Aj INESS v minulom roku realizoval prieskum verejnej mienky o hlavnej úlohe zdravotníctva a tiež o tom, či by ľudia boli ochotní platiť za nadštandard, respektíve ktoré služby ich v tomto ohľade najviac zaujímajú.

Približne štvrtina dospelých Slovákov by bola ochotná platiť dodatočné mesačné platby za nadštandard v zdravotníctve. Odhadom by to znamenalo trh zhruba vo veľkosti 400 miliónov eur ročne. Ľudia prejavujú najväčší záujem o služby, ktoré sú v súčasnosti problematické (objednávanie, termíny) a menej o tie, ktoré možné sú – napríklad očkovanie.

Problémy s legislatívou

Podľa M. Vlachynského z INESS je problémom zdravotného pripoistenia na Slovensku najmä hmlistá legislatívna hranica. Spomína napríklad poplatky u lekára, ktoré majú síce jasnú zákonnú podobu, no prax je v tomto prípade podstatne „divokejšia“.

Ďalším problémom komerčného pripoistenia je podľa neho neistota. Časté zmeny legislatívy zdravotného poistenia (napríklad doplatky pri liekoch, doplnkové ordinačné hodiny) by si vyžadovali neustálu redefiníciu produktu pripoistenia.

Problémom sú aj očakávania ľudí. Množstvo občanov dúfa, že s pripoistením by prišiel dramatický impulz na vyriešenie súčasných problémov v zdravotníctve. Toto tvrdenie je však podľa odborníkov ďaleko od pravdy a ani pripoistenie nie je „mávnutie čarovným prútikom“.

Chýba politická vôľa

INESS opisuje, že premýšľanie o komerčnom zdravotnom pripoistení nesie isté politické náklady. Vstúpiť do diskusie o pripoistení pre jednotlivcov, ktorí dlhodobo financovali zdravotný systém prostredníctvom odvodov, a následne im naznačiť, že by mohli byť predbehnutí nejakým súkromným poistencom, prináša svoje výzvy.

„Zvládnutie situácie, v ktorej by ľudia, ktorí celý život odvádzali odvody, mali niesť dôsledky toho, že ich predbiehajú poistení, je komplexné. Rovnako nie je jednoduché vysvetliť, že neexistujú voľné výnimky, neopakovane sa platia príspevky a koncept ,bezplatnosti' má svoje limity. No napriek tomu je potrebné sa o to pokúsiť,“ konštatuje právnička Katarína Fedorová.

Čo všetko by mohol byť nadštandard?

Experti v prípade komerčného zdravotného pripoistenia opísali aj konkrétne príklady, ktoré by mohli byť na Slovensku realizovateľné. Možnosti pripoistenia by mohli zahŕňať oblasti, ako telemedicína, očkovanie, genetické testy a krvné vyšetrenia, ako aj rôzne alternatívne medicínske postupy. V západných krajinách sú bežne v cene pripoistenia aj nadštandardné vyšetrenia či vyššia frekvencia preventívnych prehliadok a ich rozšírenie na špecializované oblasti.

Nadštandard by sa tiež mohol týkať zubnej starostlivosti, kde by takéto pripoistenie umožnilo využitie nadštandardných materiálov a postupov, ktoré nie sú zahrnuté do verejného zdravotného poistenia, ako sú napríklad dentálne implantáty, pečatenie zubov a dentálna hygiena.

Dôležitou časťou pripoistenia by mohlo byť aj nadštandardné ubytovanie a stravovanie počas hospitalizácie a možnosť výberu zdravotného pracovníka, ako aj skoršie dostupné termíny pre lekársku starostlivosť. INESS tiež zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby pripoistenie nepodkopávalo systém, ale, naopak, dopĺňalo ho.