Klienti, ktorí nevládzu splácať hypotéku, by mali od banky dostať viac možností

Zdroj: Freepik

Tentoraz nejde o voľby

Kým rezort financií spoločne s Národnou bankou Slovenska (NBS) a Slovenskou bankovou asociáciou (SBA) pred nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami intenzívne „krotili“ vášne politických strán ohľadom prípadného nesplácania hypotekárnych úverov, napokon sami prichádzajú s vlastným riešením.

Tento návrh však nesúvisí s predvolebnou kampaňou politických strán ohľadom hypotekárnych úverov. Nové pravidlá sú súčasťou zákona, ktorý má implementovať európske nariadenia do slovenskej legislatívy.

Hlavným cieľom novinky je predovšetkým poskytnúť bankám podporu v prípade, ak by príliš veľa ich klientov nedokázalo splácať svoje úvery. Po koronakríze, energetickej kríze a problémoch s vysokou infláciou chce Európska únia zabrániť nárastu nesplácaných úverov, čo by mohlo ohroziť stabilitu bánk.

Ústretový krok pre dlžníkov

Nová legislatívna úprava hovorí o tom, že banky budú musieť upravovať podmienky dlžníkov tak, aby zvládli splácať svoje úvery či hypotéky. „Veritelia zavedú a uplatňujú primerané politiky a postupy na to, aby primerane upravili spotrebiteľovi podmienky splácania, ak je to potrebné, a to ešte pred začatím výkonu záložného práva. Takáto úprava podmienok splácania zohľadňuje najmä finančnú situáciu spotrebiteľa,“ píše sa v návrhu zákona.

Táto úprava úverových podmienok by podľa rezortu financií mohla mať pozitívny vplyv na výšku a dĺžku splátok, a teda aj na celkové náklady domácností. Cieľom novej legislatívy je umožniť zníženie príliš vysokých splátok vzhľadom na príjmy domácností, a tým prispieť k zmene finančného zaťaženia domácností.

Niekoľko riešení

Nový návrh zákona počíta s viacerými scenármi. Banka pred exekúciou ponúkne úplné refinancovanie, čiastočné refinancovanie alebo zmenu podmienok existujúceho úveru.

Návrh zákona dokonca hovorí aj o takom odklade splátok, v rámci ktorého by sa istina úveru neúročila.

Takýto princíp sa uplatňoval aj pri pandemickom odklade splátok. Klienti síce niekoľko mesiacov neplatili vôbec nič, no po uplynutí moratória sa pôvodné splátky navýšili o úrok.

Novinka v podobe správcu

Jedným z očakávaných opatrení je tiež odstránenie prekážok, ktoré bránia prevodu nesplácaných úverov od úverových inštitúcií k ich kupcom, pričom sa zároveň zabezpečia práva dlžníkov.

„Úverové inštitúcie by mali mať možnosť predať ich iným subjektom na efektívnych, konkurencieschopných a transparentných sekundárnych trhoch. To odôvodňuje potrebu prijatia novej právnej úpravy v podobe návrhu zákona, ktorý vytvára právny rámec v oblasti spravovania a nákupu úverov a umožňuje úverovým inštitúciám lepšie riešiť úvery, ktoré sa stanú nesplácanými, a to zlepšením podmienok pre predaj úveru tretím stranám,“ píše Ministerstvo financií SR v dôvodovej správe.

Nový zákon tak predurčuje vznik akéhosi externého správcu, prípadne inštitúcie, ktorá problémový úver odkúpi. Ak finančný dom bude chcieť, môže na vymáhanie práv použiť tohto správcu. Pre klienta to bude znamenať, že sa mu ozve iná inštitúcia ako jeho banka. Nemá však ísť o tradičné vymáhanie, ale o snahu prerokovať podmienky úveru a nájsť vhodné riešenie k opätovnému splácaniu na obnovenie splácania záväzku.

Správcami nebudú môcť byť spoločnosti, ktoré sa živia vymáhaním dlhov. Vznikne nový druh podnikania, na ktorý bude potrebné povolenie od Národnej banky Slovenska.

Banky sú ústretové aj nad rámec zákona

FinReport sa opýtal zástupcov slovenských bánk na to, ako postupujú pri nesplácaní hypoték klientov. Všetky nami oslovené finančné domy sa zhodli v tom, že pokiaľ sa klientovi výrazne zmení finančná situácia, banka mu takmer vždy vyjde v ústrety, a to aj nad rámec zákona.

Podľa hovorkyne Tatra banky Simony Miklošovičovej môže klient v prípade problémov požiadať o predĺženie splatnosti svojho úveru, čo mu po schválení zo strany banky zabezpečí zníženie mesačnej splátky.

Ďalším z riešení môže byť reštrukturalizácia úveru ako dočasné zníženie splátok na 6 až 9 mesiacov. „To však pre klienta znamená, že bude mať negatívny záznam v úverovom registri a zároveň rozdiel medzi dočasne zníženými a pôvodnými splátkami bude musieť uhradiť v ďalších navýšených splátkach,“ vysvetľuje hovorkyňa.

Podľa úverovej riaditeľky spoločnosti FinGO.sk Evy Šablovej možno v úplne krajnom prípade tiež odložiť splátku hypotéky, čo však podľa nej len presunie daný problém na neskôr. „Tieto scenáre sa však týkajú veľmi malého počtu klientov,“ vysvetľuje odborníčka.

Počet vynútených dražieb klesá

Všetci zástupcovia bánk sa zhodujú na tom, že v prvom rade je podstatné informovať banku o tom, že klient môže mať problém zvýšené splátky riadne splácať. Banka má následne nástroje, ako riešiť vzniknutú situáciu s klientom tak, aby nemuselo prísť až k dražbe nehnuteľnosti.

Platí, že dražba je až posledná možnosť, ako zabezpečiť splatenie úveru. Potvrdzujú to aj štatistiky, podľa ktorých sa dražbou skončí 0,02 % prípadov z celkového počtu poskytnutých úverov.

Pozitívny trend však vidno aj inde. Počet dražieb hypotekárnych klientov na Slovensku za posledných 15 rokov neustále klesá. „Kým v roku 2020 prebehlo okolo 200 dražieb, tento rok sa počet dražieb vyvolaných bankami kvôli nesplácaniu úveru odhaduje na približne 90,“ konštatuje finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik. Podľa neho v týchto prípadoch ide o veľmi problémových klientov, ktorí s bankou nekomunikujú a nesnažia sa hľadať riešenie vzniknutej situácie.