Každú tretiu z dnes poskytnutých hypoték budeme splácať aj na dôchodku

Foto: Shutterstock

Hypotéky aj po sedemdesiatke

Niektorí bankoví klienti v záujme zníženia mesačných splátok svojich úverov na bývanie pristúpia aj na predĺženie splatnosti úveru. Ak sú to ľudia v strednom veku, často súhlasia s tým, že svoje záväzky budú splácať aj na dôchodku, mnohí dokonca aj po sedemdesiatke.

Podľa údajov Národnej banky Slovenska výsledkom je, že každý tretí z dnes poskytnutých hypotekárnych úverov bude jeho vlastník splácať aj v čase, keď už nebude pracovať a zarábať, ale keď bude musieť vyžiť z penzie na dôchodku. Výnimkou nie sú ani hypotéky, ktoré budú bankoví klienti splácať aj po tom, ako dovŕšia hranicu 70 rokov.

Hrozí nesplácanie úverov

Národná banka Slovenska (NBS) porovnala dáta z viacerých európskych krajín a vyšlo jej, že podiel úverov, ktoré budú splácané aj po odchode do dôchodku, je na Slovensku dokonca vyšší ako v niektorých krajinách s vyššou mierou zadlženosti domácností.

Ako zásadný problém sa tu ukazujú najmä riziká spojené s poklesom príjmu vo vyššom veku, zdravotné riziká a prípadne riziko nepriaznivej sociálnej situácie, ak by po prekročení dôchodkového veku dlžník nebol schopný pokračovať v splácaní svojho úveru.

Šanca len pre najmladších

Tieto problémy hrozia najmä tým bankovým klientom, ktorí sa v súčasnosti zadlžujú a už nepatria k tým najmladším. V snahe získať nižšiu úrokovú sadzbu si nastavujú splácanie hypotéky na čo najdlhší interval.

Kalkulačka na orientačný výpočet mesačnej splátky hypotéky na stránke napríklad Prima banky v súčasnosti umožňuje nastaviť si dobu splatnosti úveru až na 40 rokov. Aby človek stihol takýto úver splatiť ešte pred svojím odchodom do penzie, musel by si ho zobrať bezprostredne po skončení vysokej školy vo veku približne 25 rokov. 

NBS však upozorňuje aj na hypotéky, ktoré klienti splácajú nielen po odchode do dôchodku, ale aj v podstatne pokročilejšom veku, po dovŕšení 70 rokov. Toto riziko sa týka najmä súčasných klientov v strednom veku a práve naň centrálna banka poukázala vo svojej poslednej Správe o finančnej stabilite.

NBS monitoruje a analyzuje

Regulátor finančného trhu sa preto rozhodol konať. „Detailne monitorujeme riziká spojené s rastom zadlženosti, najmä opakované navyšovanie dlhov a predlžovanie splatnosti do dôchodkového veku. Z nášho pohľadu je dôležité nielen to, aby si ľudia mohli kúpiť nehnuteľnosť, ale aby v nej aj mohli zostať bývať bez toho, aby sa dostali do problémov so splácaním hypotéky,“ konštatuje hovorca NBS Peter Majer s tým, že centrálna banka nielenže monitoruje situáciu, ale aj analyzuje možnosti, ako zmierniť neželané riziká.

Podľa jeho slov ľudia zadlžení do vysokého veku by mali mať na pamäti, že pri prechode do dôchodku dochádza k poklesu príjmu a je dôležité pripraviť sa na túto zmenu vopred. Pravidelné sporenie a postupná tvorba finančného vankúša, ktorý bude možné v prípade potreby využiť na dokončenie splácania úveru, môžu výrazne znížiť možné ťažkosti v budúcnosti.

Ako uvádza ďalej, takéto správanie sa je bežné vo viacerých krajinách Európskej únie, v ktorých je vyšší podiel úverov zasahujúcich do dôchodkového veku. Na Slovensku je však situácia predsa len o poznanie iná. Množstvo domácností si nedokáže vytvárať rezervu na horšie časy a ešte menej z nich si sporí, či dokonca ušetrené prostriedky investuje s cieľom ich zhodnotenia.

Na budúcnosť je potrebné sa pripraviť

Príležitosťou na zmiernenie ťažkostí so splácaním na dôchodku by mal byť priebežný rast príjmu v budúcnosti. To však závisí od toho, akým spôsobom ho dlžník využije. Samotná výška dôchodku v horizonte desiatok rokov je pomerne neistá a bude závisieť od viacerých faktorov – udržateľnosti prvého piliera dôchodkového sporenia, výnosnosti aktív v druhom a treťom dôchodkovom pilieri, schopnosti investovať a zhodnocovať si prostriedky iným spôsobom.

„Alternatívnym riešením by mohli byť aj mimoriadne splátky úveru, vďaka ktorým by sa úver splatil skôr. Analýza však ukázala, že mimoriadne splátky v súčasnosti nie sú príliš rozšírené – za uplynulé roky ich využilo len približne 13 % zadlžených domácností,“ dodáva P. Majer s tým, že častejšie sa využívali v čase vyšších úrokových sadzieb, kým súčasné nízke úrokové sadzby nie sú pre dlžníkov dostatočnou motiváciou.