Foto: Shutterstock

K zlej nálade počas koronakrízy prispel aj zvýšený rozpad dlhodobých vzťahov. „Aj tieto vzťahové situácie často súvisia s financiami. Hlavne vtedy, ak ide o spoločné hospodárenie manželov či partnerov,“ vysvetľuje psychologička krízovej linky IPčko.sk Lucia Košťálová.    

Ľudia viac chápu, že si musia budovať rezervy

Z prieskumu, ktorý na viac ako tisícke respondentov zrealizovala Slovenská sporiteľňa, však vyplynulo aj niekoľko pozitívnych informácií. Dobrou správou je, že viac ako tri štvrtiny slovenských domácností si uvedomujú dôležitosť úspor a chcú si sporiť aspoň toľko čo doteraz. Toto rozhodnutie pramení z dopadu koronakrízy, ktorá  na Slovensku negatívne zasiahla veľké množstvo rodinných rozpočtov.

„Pandémia aktuálne mení správanie Slovákov. Takmer všetci dnes tvrdia, že si svoje financie chcú strážiť viac. Deväť z desiatich opýtaných potvrdilo, že plánujú vyhľadávať najvýhodnejšie ceny a ponuky. Väčšiu finančnú rezervu si chce vytvárať 84 % ľudí a až 72 % zvažuje hľadať viac alebo ďalšie zdroje príjmu,“ bilancuje investičný expert Slovenskej sporiteľne Michal Orlovský.

Ako uvádza ďalej, kým pred koronakrízou si drvivá väčšina z nás užívala stabilný príjem, takmer pätina Slovákov dnes očakáva zhoršenie, pričom počet ľudí s nestabilným príjmom sa môže zdvojnásobiť. Hlavným zdrojom príjmov Slovákov zostáva mzda zo zamestnania, očakáva sa pokles príjmov z podnikania a väčšia závislosť na štátnych dávkach.

Najviac peňazí potrebujú tridsiatnici

Prieskum ďalej ukázal, že prázdnu peňaženku aspoň raz v živote zažilo sedem z desiatich ľudí. Väčšina (58 %) z nás je v ťažších časoch aktívna a premýšľa, ako znovu peniaze zarobiť, zvyšok sa skôr uskromní a čaká, až zase peniaze budú.

Na otázku, koľko peňazí je dosť, odpovedajú jednotlivé vekové skupiny rôzne. Kým dvadsiatnikom je 1 000 eur viac než dosť, tridsiatnici by potrebovali aspoň 2 000 eur. Štyridsiatnici viac prepočítavali podľa členov domácnosti. Optimum má relatívne široké rozpätie medzi 800 až 1 500 eur na jedného člena rodiny. Niektorí päťdesiatnici by boli úplne spokojní aj s 900 eurami.

Koronakrízu lepšie zvládajú pripravení

Zaujímavé sú tiež finančné rezervy, ktoré si slovenské domácnosti vytvárajú pre prípad nepredvídateľných udalostí. Presne 21 % opýtaných vyhlásilo, že nemá žiadne rezervy a ak nejaké má, tak sú nižšie ako ich mesačný príjem. Viac ako polovica opýtaných tvrdí, že má odložené prostriedky na tri mesiace. A len 10 % respondentov má finančné rezervy, ktoré by im v prípade potreby vystačili na viac ako jeden rok.

„Správne finančne zabezpečený človek má vytvorenú finančnú rezervu vo výške troch až šiestich mesačných príjmov, poistil sa voči nepredvídateľným situáciám, svoj majetok chráni pred infláciou a pripravuje sa na dôchodok. Uplynulé mesiace potvrdili, že práve títo ľudia zvládali následky pandémie lepšie ako ostatní,“ uzatvára  Michal Orlovský.