Investičné možnosti bežného bankového klienta

Zdroj foto: Pixabay.com

Dve alternatívy

Konzervatívni slovenskí klienti pri sporení aj investovaní často berú ako miesto prvej voľby banku. V princípe v súčasnosti každá banka ponúka klasické vkladové a  sporiace produkty aj  investičné nástroje. Medzi tie prvé patria termínované vklady, vkladné knižky či sporiace účty. Na jednej strane klientom síce poskytujú istotu, že o  svoje peniaze neprídu, na druhej strane však neponúkajú atraktívne zhodnotenie. 

Druhou kategóriou sú produkty bánk, kde sa dá zarobiť viac, ale hrozí aj strata. „Investície do podielových fondov môžu aj malým investorom priniesť zaujímavé výnosy pri primeranom riziku,“ hovorí Barbora Štubňová, vedúca oddelenia Depozitá a investície VÚB. Kombinácia týchto nástrojov by mala odzrkadľovať aj očakávaný výnos klienta, pričom vždy platí, že s klesajúcim rizikom klesá výnos, s rastúcim výnosom rastie riziko. 

Ako správne investovať?

Dôležité je určiť si cieľ – kedy, koľko peňazí a  na čo budem potrebovať. To je východiskový bod a investovanie je prostriedok, ako tento cieľ dosiahnuť. „Ďalším dôležitým pravidlom je nikdy nestaviť všetko na jednu kartu, teda nespoliehať sa len na jednu investíciu. Peniaze je dobré vždy rozkladať, inými slovami mať svoje portfólio diverzifikované medzi rôzne triedy aktív – hotovosť a  nástroje peňažného trhu, dlhopisy, akcie, alternatívne investície, investície do nehnuteľností alebo na ne naviazané, komodity, umelecké diela a  podobne,“ hovorí Anna Jamborová, hovorkyňa ČSOB, a  dodáva, že okrem toho je vhodné zaujímať sa aj o  ďalšie premenné diverzifikácie ako rôzne regióny – napríklad Európa, USA, rozvíjajúce sa trhy, rôzne sektory ako zdravotníctvo, informačné technológie, tovary dennej spotreby, financie a medzi rôzne meny v  rámci dlhopisovej zložky, napríklad medzi štátne a  firemné dlhopisy. 

„Je veľmi ťažké hovoriť o univerzálnej a najlepšej forme investovania, pretože každý klient je individuálny a má iné očakávania z hľadiska rizika a výnosu. V každom prípade, ak sa klient necíti sám dostatočne skúsený na vytvorenie diverzifikovanej investície, môže využiť služby asset managementu,“ hovorí Marek Benčat, riaditeľ Odboru privátneho bankovníctva Privatbanky, a. s.

Správa v  rukách asset managementu

Majetok investorov vo fondoch nespravujú samotné banky, ale spomínaný asset management, teda správcovská spoločnosť, ktorá musí mať povolenie Národnej banky Slovenska (NBS) a musí dodržiavať zákon o kolektívnom investovaní. Správcovská spoločnosť je špecializovaný subjekt zaoberajúci sa spravovaním podielových fondov, zbiera do podielových fondov peňažné prostriedky od širokej masy investorov a  následne ich investuje na finančných trhoch do rôznych aktív. 

„Samotné investovanie vykonáva tím manažérov. Ide o erudovaných investičných špecialistov, ktorí neustále vyhodnocujú situáciu na finančných trhoch, navrhujú a upravujú investičné stratégie či vyvíjajú investičné modely, na základe ktorých kupujú či predávajú jednotlivé finančné nástroje,“ vysvetľuje Martin Smrek, vedúci oddelenia produkt manažmentu Tatra Asset Management. „Laicky povedané, rozhodujú o  nákupoch a predajoch konkrétnych akcií, dlhopisov a  iných nástrojov na finančnom trhu tak, aby dosiahli čo najvyšší výnos alebo zhodnotenie pre investorov vo fondoch. Investormi sú bežní klienti, ľudia alebo aj inštitúcie,“ charakterizuje činnosť správcov Barbora Štubňová. 

V  kompetencii asset managementu je aj rozhodovanie o  tom, aký majetok sa nakúpi, predá tak, aby bol dosiahnutý stanovený investičný cieľ. „To, aký je investičný cieľ konkrétneho fondu a  aká je jeho stratégia na dosiahnutie tohto cieľa, je uvedené v  dokumentoch, ako sú kľúčové informácie pre investorov. Pri rozhodnutiach sa opierajú aj o  podklady od analytikov, ktorí denne sledujú dianie na finančných trhoch, v  jednotlivých krajinách, jednotlivých sektoroch aj jednotlivých spoločnostiach,“ dopĺňa Anna Jamborová. 

Záujem o  fondy rastie

Slováci sa o podielové fondy zaujímajú čoraz viac. „Vo VÚB sme zaznamenali medziročný nárast čistých investícií o  15 %,“ poznamenala Barbora Štubňová. Zo štatistiky ČSOB zas vyplýva, že najvyšší počet klientov, ktorí investujú do fondov, evidujú v Bratislavskom kraji. Ak sa pozrieme na podiel týchto investícií na celkovom objeme prostriedkov v banke, prvé miesto patrí Banskobystrickému a  Trnavskému kraju. Z každých 100 eur uložených v  banke majú približne 16 eur investovaných vo fondoch. „Investovanie do fondov preferujú najmä vekové kategórie klientov nad 55 rokov. Do fondov investuje až 16 % z  nich a  celkovo v nich majú investovanú takmer štvrtinu svojich úspor (22 %),“ dodáva Anna Jamborová. 

Financie pod zákonom

Finanční odborníci v  asset managemente robia všetko pre to, aby nielen uchránili, ale aj zhodnotili financie zverené klientmi. Nevedia však predpovedať vývoj trhu, a  tak sa nedá na 100 % predpokladať výnos. Napriek tomu, že peniaze vo fondoch nie sú kryté Fondom na ochranu vkladov, obávať sa o  ne netreba. „Samotné investovanie upravuje zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní,  upravuje činnosť správcovských spoločností a správu podielových fondov. V oblasti kolektívneho investovania môžu podnikať iba správcovské spoločnosti, ktoré získali na túto činnosť licenciu. Zákon okrem iného upravuje pravidlá obmedzenia a rozloženia rizika, ktoré musia správcovské spoločnosti dodržiavať pri investovaní majetku podielových fondov, čím sa sleduje obmedzenie vplyvu nepriaznivého vývoja jedného cenného papiera na celý fond,“ hovorí Lýdia Žáčková, hovorkyňa Prvej penzijnej a  správcovskej spoločnosti. Na hospodárenie spoločnosti a  ochranu peňazí dohliada aj Národná banka Slovenska, depozitár, dozorná rada, audítor a zamestnanec zodpovedný za výkon vnútornej kontroly. Peniaze sú tak v  rámci možností v  maximálnej miere bezpečia.