Foto: Shutterstock

Málo času a informácií

Povinnosť zaviesť informačný formulár vyplynula z novely zákona o poisťovníctve, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2020. Novela však nestanovila konkrétny vzor informačného formulára, ten pripravilo ministerstvo financií prostredníctvom všeobecne záväzného predpisu – vyhlášky.

Nová vyhláška prišla v júni 2021 a počíta s tým, že poisťovne začnú od januára 2022 informovať poistencov prostredníctvom formulárov o tom, kam presne putujú ich peniaze vo forme zaplateného poistného. 

Poisťovniam tak už o dva mesiace pribudne nová povinnosť. Klienta musia informovať o kompletnej výške poistného, o predpokladanej sume poplatkov na krytie rizík a všetkých nákladoch, ktoré s tým súvisia. Novinka sa dotkne životného i neživotného poistenia a jej cieľom je, aby klient dostal kompletnú informáciu ešte pred uzatvorením poistnej zmluvy.

Finanční agenti a poistní makléri majú čas do konca tohto roka, aby sa na zmenu pripravili. Ministerstvo financií však „odkrýva“ potrebné informácie k formulárom len postupne a na poslednú chvíľu, čo mnohým inštitúciám spôsobuje problémy pri implementácii novinky.

Poisťovne so vzniknutou situáciou nie sú spokojné. Mnohé nevedia, či sa zmena dotkne všetkých druhov poistného. Viaceré z nich sa domnievajú, že sa to napríklad nebude týkať neživotného poistenia, iné zase dúfajú, že k zmene legislatívy napokon nepríde. 

Pôvodný zámer bol inde

Štát chcel pôvodne novou vyhláškou regulovať najmä odmeny pre sprostredkovateľov, no z medzirezortného pripomienkového konania napokon vyplynulo, že zmena bude širšia a poisťovne zasiahne inak. 

„Na základe tlaku ďalších dotknutých subjektov sa namiesto regulovania odmien sprostredkovateľov zaviedla povinnosť pre poisťovne zverejňovať ,jednotlivé zložky poistného´, z čoho sa však absolútne nedá vyčítať výška provízie,“ upozorňuje generálna riaditeľka Slovenskej asociácie poisťovní (SLASPO) Jozefína Žáková.

Pre banky, kde bol zámer predkladateľa rovnaký, sa však podľa vyjadrení riaditeľky SLASPO našlo jednoduché riešenie. „Formulár obsahuje iba výšku úveru, odmenu sprostredkovateľa a informáciu, aké percento z výšky úveru odmena predstavuje,“ komentuje J. Žáková. Poisťovne tak majú podľa nej na rozdiel od bánk podľa vyhlášky relatívne zložitým spôsobom štruktúrovať zložky poistného pre jednotlivé produkty, čo je prácne, niekedy až nemožné a hlavne nepresné.

„Rozdelenie poistného tak, ako ho navrhuje ministerstvo financií, nie je v krajinách Európskej únie bežné,“ myslí si člen predstavenstva poisťovne Uniqa Martin Rotkovský. „To, ako rozdelí poistiteľ sumu na náklady a na netto poistné, a koľko do svojho hospodárenia získa spravovaním aktív pre krytie rezerv, by mohla byť pre klienta síce zaujímavá informácia, ale rozhodnutie sa pre jednu alebo druhú poisťovňu mu to nijako neuľahčí,“ vysvetľuje. 

Podľa neho je napríklad pri životnom poistení prakticky nemožné zjednotiť metodiku. Tá je totiž predmetom interného know-how každého poisťovateľa a ide o vyložene teoretickú hodnotu. 

Prínos (len) pri investovaní

Na informačné formuláre sme sa opýtali aj zástupcov samostatných finančných agentov na Slovensku. Tí sa stotožňujú so stanoviskom SLASPO a v samotných formulároch nevidia pre klienta zmysel ani nijakú pridanú hodnotu. 

Jeden bod úpravy však podľa finančného analytika OVB Allfinanz Slovensko Mariána Búlika stojí za pochvalu: „Týka sa údajov o tom, aká suma je pri investičnom životnom poistení určená na investovanie.“ Pri životných poistkách by sa totiž po novom mal klient dozvedieť údaj o výške sumy určenej na investovanie.

Informácia o takzvanom investovateľnom poistnom je podľa M. Búlika relevantný údaj, na základe ktorého klient získa veľmi rýchlo prehľad, aká časť jeho mesačnej platby sa investuje a aká časť predstavuje samotné poistné ku krytým rizikám.

Snahu zatraktívniť investovanie prostredníctvom novej vyhlášky si všimlo aj SLASPO, no s výhradou k existujúcej formulácii. „Do určitej miery by malo zmysel poskytovať informácie uvedené vo vyhláške pre investičné poistenia, ale aj tu by museli byť jednotlivé riadky formulára exaktnejšie formulované, aby informácia bola klientovi na prospech a nie opačne,“ píše asociácia vo vyjadrení pre Financial Report.

Negatíva prevažujú

Zámerom štátnych orgánov je síce chrániť klientov pri podpisovaní zmlúv, no podľa zástupcov poisťovní a finančných sprostredkovateľov má vyhláška množstvo nedostatkov.

Novinka síce na prvý pohľad evokuje nepopierateľnú snahu štátu chrániť spotrebiteľa pred nesprávnym rozhodnutím, podľa vyjadrení SLASPO je však koncipovaná tak nešťastne, že napokon nesplní svoj účel. „Informácia pre klienta je nejednoznačná, nepresná a nezrozumiteľná. Vo výsledku teda nepomôže neprofesionálnemu klientovi správne sa rozhodnúť,“ myslí si J. Žáková zo SLASPO. 

Asociácia slovenských poisťovní je dokonca presvedčená o tom, že formuláre môžu byť v priamom rozpore so zákonom. Poistenca totiž zahltia informáciami, ktoré majú silný potenciál na to, aby ho uviedli do omylu. Niektoré informácie sú totiž pravdivé len v momente uzavretia zmluvy a iné informácie sú nepresné s ohľadom na predpísaný obsah jednotlivých riadkov formulárov. 

Martin Rotkovský z poisťovne Uniqa prirovnáva slovenský návrh k tomu, čo už roky funguje v susednom Česku. „Len pre porovnanie – v prípade životného poistenia poisťovne v Českej republike vykazujú podobný ukazovateľ na základe dobrovoľného rozhodnutia od začiatku roka 2015.“ Slovenská metodika je podľa neho opísaná bez znalosti produktov a formulovaná veľmi všeobecne, a preto slovenský formulár v aktuálnej podobe nebude mať pre klienta hodnotu, a spôsobí viac zmätku ako úžitku. 

„Poisťovne budú prostredníctvom formulárov fakticky informovať o svojej stratégii pri cenotvorbe, čo je v zjavnom rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže,“ tvrdí J. Žáková. Ako uvádza ďalej, žiadny podnikateľský subjekt, dokonca ani tie, ktoré majú monopolné postavenie na trhu, podobnú povinnosť informovať o jednotlivých zložkách svojej ceny nemajú.

Ministerstvo neakceptovalo pripomienky

Ministerstvo financií síce vyjadrilo snahu o diskusiu s odbornou verejnosťou, no doposiaľ vyhovelo len jedinej pripomienke. Tú adresovala asociácia poisťovní, ktorá chcela jasne definovať obsah, respektíve znenie informačných formulárov, ako aj doplniť údaje a vysvetlivky, čo sa jej napokon podarilo. Viacero ďalších návrhov však neprešlo. SLASPO napríklad neúspešne žiadala, aby ministerstvo financií konzultovalo obsah informačných formulárov s Protimonopolným úradom SR.

Rezort financií tiež nesúhlasil s požiadavkou, aby bol pri povinnom zmluvnom poistení samostatne vyčíslený osempercentný odvod, ktorý poisťovne platia ministerstvu vnútra. Neuspeli ani ostatné pokusy o uvedenie poplatkov pri ostatných neživotných poisteniach. Výška poistnej dane a odvodu tak ostanú započítané do ostatných nákladov poisťovateľa.

Ministerstvo zmietlo zo stola aj ďalšie navrhované zmeny, ktorých cieľom bolo upraviť zákon o poisťovníctve tak, že poisťovňa poskytne informačný formulár len tomu klientovi, ktorý o to požiada. Rezort financií argumentoval tým, že vyhláškou nie je možné zmeniť text platného zákona.

Byrokracia a poplatky

Vyhláška podľa odborníkov na poistenie prináša aj ďalší nepopulárny aspekt, a tým sú dodatočné náklady súvisiace s tvorbou formulárov. Podľa nich je pravdepodobné, že ich napokon budú znášať okrem poisťovní aj poistenci.

Finanční sprostredkovatelia dlhšie upozorňujú, že klienti už v súčasnosti majú pred podpisom zmluvy k dispozícii veľké množstvo dokumentov a je ťažké ich presvedčiť, aby si ich všetky pozorne prečítali. Poistenci tak často podpisujú papiere, ktoré im sprostredkovateľ predloží a väčšina z nich nemá čas ani vôľu na preštudovanie všetkých podmienok.