Zdroj foto: Pixabay.com

Finančné riaditeľstvo, prípadne ministerstvo financií by na základe novely malo mať na základe žiadosti k dispozícii informácie o účtoch právnických osôb a podnikateľov. Medzi poskytovanými informáciami majú byť identifikačné údaje klienta, bankové číslo účtu (IBAN), dátum založenia príp. zrušenia účtu a operácie vykonané na účte za obdobie od podania predchádzajúcej informácie, vrátane všetkých identifikačných údajov platieb, účtov platiteľov a príjemcov, dátumu a času realizácie operácie.

„Primárnym cieľom poskytnutia dát je zefektívnenie boja proti daňovým únikom. Napriek rastúcej úspešnosti výberu DPH existuje značný priestor na zlepšenie v  tejto oblasti. Dosiahnutie úspešnosti výberu na úrovni priemernej krajiny EÚ by prinieslo do verejného rozpočtu takmer 1,5 miliardy eur, bez zvýšenia daňového bremena,“ hovorí Lucia Šrámková, riaditeľka Inštitútu pre finančnú politiku (IFP), ktorý patrí pod ministerstvo financií.

„Práca s údajmi bude len v anonymizovanej forme a na vyžiadanie a v odôvodnených prípadoch. Novela rozširuje rozsah poskytovaných informácií už v súčasnosti. Režim práce s osobnými údajmi na MF SR bol konzultovaný aj s Úradom pre ochranu osobných údajov,“ dopĺňa.

Banky s pripravovanou novelou zásadne nesúhlasia. „Navrhovaná úprava výrazne podkopáva inštitút bankového tajomstva a zásadným spôsobom zasahuje do základných práv a slobôd fyzických osôb. Orgán verejnej moci získa neobmedzený prístup k údajom všetkých bánk a vytvorí tak databázu, obsahujúcu údaje o celom platobnom styku za príslušné obdobie. Povinnosť poskytovať údaje sa pritom netýkajú len podnikateľských subjektov ale všetkých právnických osôb vrátane občianskych združení či nadácií. Orgán verejnej moci by na základe predmetného ustanovenia získal prístup k údajom osôb, ktoré vykonávali platby v prospech účtov dotknutých právnických osôb napríklad kupujúci v elektronickom obchode,“ upozorňuje Slovenská banková asociácia (SBA).

Rizík sa ale môže objaviť viac. „Navrhovanú úpravu nepovažujeme za dostatočne prepracovanú a odôvodnenú. Navyše môže dôjsť k veľmi vysokému zásahu do práv súvisiacich s ochranou bankového tajomstva. V súčasnosti majú finančná správa, orgány činné v trestnom konaní, ako aj súdy možnosť získať v odôvodnených prípadoch prístup k bankovým údajom konkrétneho subjektu (právnickej alebo fyzickej osoby). Plošné zasielanie spomenutých údajov môže spôsobiť zahltenie kontrolných orgánov zbytočnými informáciami a k očakávanému efektu MF SR tak vôbec nemusí dôjsť,“ hovorí Ján Marták z  advokátskej kancelárie Ružička Csekes.

Proti novele by mohlo vzniknúť aj podanie na Ústavný súd SR. „Rozsah operácií, ktoré môže orgán verejnej moci s danými údajmi vykonávať a účely, na ktoré môžu byť použité sú definované neurčito, podľa nášho názoru až nepreskúmateľne. To nezodpovedá základným princípom ústavnosti, keď verejná moc smie konať len to čo jej je zákonmi dovolené,“ hovorí SBA.