Foto. Shutterstock

Škodové roky sa striedajú s bezproblémovými

Za poslednú dekádu sa z roka na rok mení štruktúra škôd, ktoré na obydliach spôsobuje vyčíňanie živlov. Vychádza to z dát poisťovne Wüstenrot, ktorá analyzovala údaje od roku 2010 až do súčasnosti. Najvýraznejšie výkyvy vidieť pri krupobití. Pri tomto živle sa začínajú takmer pravidelne striedať extrémne škodové a, naopak, takmer bezproblémové roky.

„Ak sa pozrieme na škody krupobitím, tak za poslednú dekádu možno vidieť jednotlivé medziročné zmeny v desiatkach percent. Navyše posledných päť rokov sú medziročné výkyvy čoraz výraznejšie. To z dlhodobého hľadiska nie je štandardné a plnohodnotne to ilustruje vplyv klimatickej zmeny na Slovensko,“ vysvetľuje analytička skupiny Wüstenrot Zuzana Adamcová.

Krupobitie a víchrice striedajú silné a slabé roky

Pre ilustráciu medziročných zmien analytička uvádza vývoj za posledné tri roky. V roku 2018 klesol počet škôd krupobitím v porovnaní s predchádzajúcim rokom viac ako desaťnásobne. V roku 2019 počet škôd zase narástol pätnásťnásobne a minulý rok pre zmenu opäť zásadne klesol.

Okrem krupobitia extrémne výkyvy vidieť aj pri škodách spôsobených víchricami. Rekordne škodovým obdobím sa stal rok 2017, keď počet nahlásených škôd stúpol, a medziročne bol o 157 % vyšší ako priemer za posledných desať rokov. Nasledujúci rok klesol na štandardnú úroveň a v roku 2019 sa počet škôd opäť zdvojnásobil.

„Porovnateľný trend badať pri poistných udalostiach spojených so snehom alebo námrazou. Od roku 2016 už je bežné, že evidujeme medziročné nárasty a poklesy počtov hlásených škôd v desaťnásobkoch,“ pokračuje analytička.

Extrémne sucho na škodové udalosti zatiaľ nevplýva

Jediným živlom, pri ktorom za posledných päť rokov možno hovoriť o konkrétnom trende, sú atmosférické zrážky. V ich prípade poisťovňa eviduje postupný nárast počtu nahlásených škôd.

Práve krupobitie, víchrice, sneženie, povodne a atmosférické zrážky predstavujú výkyvy počasia, ktoré súvisia so zmenou klímy, a zároveň sú dobre badateľné v štatistikách jednotlivých poisťovaní pri škodách na majetkoch obyvateľov Slovenska.

„Na rozdiel napríklad od lokálneho extrémneho sucha, ktoré v štatistikách komerčných poisťovní orientovaných na fyzické osoby nebadať. To však neznamená, že tieto zmeny klímy na Slovensku neprebiehajú,“ uzatvára Z. Adamcová.