Foto: Shutterstock

Prvá európska obeť

Bývalá druhá najväčšia švajčiarska banka bola minulý víkend zachránená pred bankrotom svojím dlhoročným rivalom, bankou UBS. Prevzatie, ktoré narýchlo sprostredkovala švajčiarska vláda, vyvolalo šokové vlny nielen vo Švajčiarsku, ale aj na globálnych finančných trhoch.

UBS na nákup konkurenčnej banky vynaložila 3,25 miliardy dolárov. Credit Suisse bola viac ako jeden a pol storočia symbolom švajčiarskej finančnej sily, stability a prestíže. Od konca druhej svetovej vojny mala v bankových kruhoch prezývku „korunný klenot“, pretože aj keď nepatrila medzi úplne najväčšie banky, vďaka svojej histórii zastávala významné postavenie.

V posledných rokoch však banka figurovala v desiatkach finančných škandálov, od prania špinavých peňazí drogových kartelov až po spoluúčasť na vytunelovaní malajského 1MDB fondu. Stala sa prvou globálnou bankou od finančnej krízy v roku 2008, ktorá potrebovala takýto veľký balík likvidity. Spojenie s UBS vytvorí štvrtú najväčšiu banku na svete podľa aktív – so 120-tisíc zamestnancami a spravovanými aktívami vo výške 5 biliónov dolárov.

„Je šokujúce prísť o 167-ročnú banku za 72 hodín,“ povedal bývalý generálny riaditeľ Credit Suisse aj UBS Oswald Grübel pre Financial Times. Dodal, že úpadok banky sa začal po finančnej kríze v roku 2008, a odvtedy „išiel už len dole a dole, a dole“.

Čierny týždeň

Globálni regulátori a centrálne banky dúfali, že sprostredkovanie predaja Credit Suisse pomôže upokojiť trhy, ale investori zjavne nie sú presvedčení o tom, že dohoda bude dostatočná na potlačenie stresu v bankovom sektore.

Európske bankové akcie merané indexom STOXX 600 počas marca 2023 klesli zatiaľ o 17 %, čím sa priblížili k najväčšiemu mesačnému poklesu od marca 2020, keď trhy zasiahla kríza COVID-19. Citigroup tento týždeň znížila rating európskeho bankového sektora zo „silného“ na „neutrálny“ s odvolaním sa na dôsledky pokračujúceho sprísňovania menovej politiky.

Akcie všetkých významných európskych bánk počas uplynulého týždňa klesali už od pondelka, no najväčší pokles zažili na konci obchodného týždňa. Deutsche Bank sa za deň prepadla o 8 %, nemecký rival Commerzbank klesol o 7 %, Credit Suisse, Societe Generale a UBS poklesli každá o viac ako 5 %, Barclays a BNP Paribas o 6 %.

„Stále sme len na začiatku. Čakáme, kým padne ďalšie domino a Deutsche Bank je jednoznačne ďalším, na ktoré všetci myslia. Zdá sa, že banková kríza ešte nebola úplne zažehnaná,“ povedal hlavný trhový analytik spoločnosti IG Chris Beauchamp pre portál Economic Times.

Ďalšia na rane?

Pád akcií Deutsche Bank spôsobil vážne obavy, že nemeckú banku postihne rovnaký osud ako Credit Suisse. Dôvodom bolo nečakané stiahnutie podriadených dlhopisov druhej úrovne (takzvaných Tier 2 notes) v hodnote 1,5 miliardy s pôvodným dátumom splatnosti v roku 2028.

Stiahnutie spôsobilo, že swapy úverového zlyhania (CDS) Deutsche Bank – de facto forma poistenia pred skrachovaním banky – vystrelili nahor o viac ako 200 bázických bodov. Dosiahli tak najvyššiu úroveň od začiatku roka 2019.

Potrebné je spomenúť, že akékoľvek problémy najväčšej nemeckej banky by zasiahli európsky trh s oveľa väčším dosahom ako problémy Credit Suisse. Hoci švajčiarska banka bola väčšou bankou, mala slabšie napojenie na európske krajiny. Naopak, Deutsche Bank priamo alebo nepriamo pôsobí takmer v každej krajine EÚ a jej prípadné problémy by mohli mať katastrofické následky. 

Podľa odborníkov však ide o premrštenú reakciu. Deutsche Bank za posledných 10 kvartálov vykázala zisk. Okrem toho je po dokončení reštrukturalizácie v hodnote niekoľkých miliárd eur, ktorá sa začala v roku 2019 s cieľom znížiť náklady a zlepšiť ziskovosť. Banka v roku 2022 zaznamenala čistý ročný príjem 5 miliárd eur, čo je o 159 % viac ako v predchádzajúcom roku.

Mimoriadne zasadnutie

O tom, že situácia v európskom bankovom sektore nevyzerá optimisticky, hovorí aj mimoriadne zasadnutie v Bruseli z konca minulého týždňa. Lídri Európskej únie sa zišli, aby zhodnotili riziko potenciálnej bankovej krízy. Núdzové opatrenia na oboch stranách Atlantiku oživili spomienky na globálnu finančnú krízu v roku 2008 a následnú krízu štátneho dlhu EÚ, ktorá takmer položila euro.

K situácii sa vyjadril aj náš predseda vlády Eduard Heger: „Na samite sme diskutovali o dlhodobých riešeniach. Denné turbulencie nie sú z tohto pohľadu relevantné. Dnes vidíme, že EÚ schválila správne rozhodnutia, Európa je odolná. Pravidlá ochrany vkladov sú perfektne nastavené. Občania sa nemajú čoho obávať.“

Prezidentka Európskej centrálnej banky Christine Lagardeová na stretnutí povedala, že bankový sektor eurozóny je silný aj napriek pokračujúcim otrasom na trhu. Európskym zákonodarcom prízvukovala, že 2 200 bánk v EÚ dodržiava takzvané Bazilejské pravidlá likvidity v porovnaní s iba 14 americkými bankami.

„Už mnoho rokov prijímame veľmi správne rozhodnutia týkajúce sa stability našich bánk v Európe, mimochodom, rýchlejšie a jasnejšie ako v mnohých iných krajinách sveta,“ povedal na tlačovej konferencii nemecký kancelár Olaf Scholz. „Európska únia a eurozóna sú dosť popredu, pokiaľ ide o jasné pravidlá,“ dodal.