Európska centrálna banka sa obáva o odolnosť bánk na Slovensku
Rada guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) prijala stanovisko k osobitnému odvodu pre úverové inštitúcie. Podľa nej prijatie zákona č. 530/2023 Z. z. na Slovensku, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony súvisiace so zlepšením stavu verejných situácií, mala sprevádzať dôkladná analýza možných negatívnych dôsledkov pre bankový sektor. Tvrdí, že malo dôjsť k posúdeniu rizika finančnej stability bánk a prípadného narušenia stability trhu.
Foto: Shutterstock
Zníženie schopnosti absorbovať riziká
„Osobitný odvod podľa všetkého plne nezohľadňuje celý hospodársky cyklus. Výška dane teda nemusí byť úmerná dlhodobej ziskovosti úverovej inštitúcie a jej kapacite na tvorbu kapitálu. V dôsledku všeobecného uplatňovania dane by úverové inštitúcie, ktoré majú nižšiu platobnú schopnosť alebo náročné kapitálové prognózy, mohli byť menej schopné absorbovať potenciálne riziká spojené so spomalením hospodárskeho rastu,“ interpretuje stanovisko ECB Slovenská banková asociácia (SBA).
Podľa neho je nevyhnutné, aby úverové inštitúcie mali zdravú kapitálovú základňu, aby mohli plniť svoju úlohu sprostredkovateľov úverov. Vyššie náklady a znížená ponuka úverov alebo vyššie náklady na iné bankové služby môžu mať nepriaznivý vplyv na reálny hospodársky rast.
„Zavedenie daní pre úverové inštitúcie môže viesť k fragmentácii európskeho finančného systému z dôvodu rôznorodej povahy takýchto daní v členských štátoch. Riziko dvojitého zdanenia úverových inštitúcií v iných jurisdikciách, v ktorých sa vyberá aj osobitná banková daň, môže byť ďalším zdrojom takejto fragmentácie,“ pokračuje banková asociácia.
Bude dostatok kapitálových rezerv?
Európska centrálna banka sa už v minulosti vyjadrila k návrhom právnych predpisov, ktorými sa zavádzajú dane pre úverové inštitúcie vo viacerých členských štátoch. V tejto súvislosti zdôraznila, že zavedenie osobitnej dane pre bankový sektor by mohlo úverovým inštitúciám sťažiť vytváranie dodatočných kapitálových rezerv, keďže ich nerozdelené zisky sa znížia, a tým sa zníži ich odolnosť voči hospodárskym otrasom.
K dodatočnému zdaneniu bánk na Slovensku sa v minulosti viackrát vyjadrovala aj SBA. Upozorňovala najmä na negatívne vplyvy vysokého daňového zaťaženia, ktoré môže ohroziť slovenskú ekonomiku, financovanie štátu, ako aj schopnosť poskytovať nové úvery občanom.
Koľko zaplatia banky štátu
Podľa slov ministra financií Ladislava Kamenického odvod zaplatia len tie banky, ktoré dosiahnu zisk, pričom efektívna daňová sadzba by mala predstavovať 45 %. Rezort financií tak očakáva, že toto opatrenie len v nasledujúcom roku 2024 prinesie do štátnej kasy približne 580 miliónov eur.
Mzdová kalkulačka
Mzdová kalkulačka ADVANCED
Kalkulačka tehotenskej dávky
Kalkulačka materskej dávky
Kalkulačka rodičovského bonusu
Valorizácia dôchodkov
Kalkulačka na výpočet dôchodku
Kalkulačka dôchodkového veku
Kalkulačka vdovského dôchodku
Kalkulačka sirotského dôchodku
Kalkulačka minimálneho dôchodku
Porovnanie zdravotných poisťovní
2024
Finanční agenti
Kryptomeny
Unicef
Zamestnanie
SPRAVODAJSTVO
Najčítanejšie
- 1.Einsteinovo „atómové“ varovanie Roosveltovi vydražili za 3,9 milióna dolárov
- 2.Najvýkonnejšie akcie v indexe S&P 500 má energetická spoločnosť Vistra
- 3.Top foto dňa (9. október) – Rokovanie vlády v Modre, hurikán Milton na Floride aj obnova zimného štadióna Pavla Demitru
- 4.Martin Lancz: Myslím si, že investičná skupina Arca napokon skončí v konkurze
- 5.Až 60 % percent Slovákov si v investíciách neverí. Čo nám robí najväčšie problémy?