Európska centrálna banka sa obáva o odolnosť bánk na Slovensku
Rada guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) prijala stanovisko k osobitnému odvodu pre úverové inštitúcie. Podľa nej prijatie zákona č. 530/2023 Z. z. na Slovensku, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony súvisiace so zlepšením stavu verejných situácií, mala sprevádzať dôkladná analýza možných negatívnych dôsledkov pre bankový sektor. Tvrdí, že malo dôjsť k posúdeniu rizika finančnej stability bánk a prípadného narušenia stability trhu.
Foto: Shutterstock
Zníženie schopnosti absorbovať riziká
„Osobitný odvod podľa všetkého plne nezohľadňuje celý hospodársky cyklus. Výška dane teda nemusí byť úmerná dlhodobej ziskovosti úverovej inštitúcie a jej kapacite na tvorbu kapitálu. V dôsledku všeobecného uplatňovania dane by úverové inštitúcie, ktoré majú nižšiu platobnú schopnosť alebo náročné kapitálové prognózy, mohli byť menej schopné absorbovať potenciálne riziká spojené so spomalením hospodárskeho rastu,“ interpretuje stanovisko ECB Slovenská banková asociácia (SBA).
Podľa neho je nevyhnutné, aby úverové inštitúcie mali zdravú kapitálovú základňu, aby mohli plniť svoju úlohu sprostredkovateľov úverov. Vyššie náklady a znížená ponuka úverov alebo vyššie náklady na iné bankové služby môžu mať nepriaznivý vplyv na reálny hospodársky rast.
„Zavedenie daní pre úverové inštitúcie môže viesť k fragmentácii európskeho finančného systému z dôvodu rôznorodej povahy takýchto daní v členských štátoch. Riziko dvojitého zdanenia úverových inštitúcií v iných jurisdikciách, v ktorých sa vyberá aj osobitná banková daň, môže byť ďalším zdrojom takejto fragmentácie,“ pokračuje banková asociácia.
Bude dostatok kapitálových rezerv?
Európska centrálna banka sa už v minulosti vyjadrila k návrhom právnych predpisov, ktorými sa zavádzajú dane pre úverové inštitúcie vo viacerých členských štátoch. V tejto súvislosti zdôraznila, že zavedenie osobitnej dane pre bankový sektor by mohlo úverovým inštitúciám sťažiť vytváranie dodatočných kapitálových rezerv, keďže ich nerozdelené zisky sa znížia, a tým sa zníži ich odolnosť voči hospodárskym otrasom.
K dodatočnému zdaneniu bánk na Slovensku sa v minulosti viackrát vyjadrovala aj SBA. Upozorňovala najmä na negatívne vplyvy vysokého daňového zaťaženia, ktoré môže ohroziť slovenskú ekonomiku, financovanie štátu, ako aj schopnosť poskytovať nové úvery občanom.
Koľko zaplatia banky štátu
Podľa slov ministra financií Ladislava Kamenického odvod zaplatia len tie banky, ktoré dosiahnu zisk, pričom efektívna daňová sadzba by mala predstavovať 45 %. Rezort financií tak očakáva, že toto opatrenie len v nasledujúcom roku 2024 prinesie do štátnej kasy približne 580 miliónov eur.
Mzdová kalkulačka - výpočet čistej mzdy a ceny práce
Mzdová kalkulačka ADVANCED
Tehotenské: Online kalkulačka na výpočet dávky
Kalkulačka materskej dávky
Valorizácia dôchodkov
Kalkulačka na výpočet dôchodku
Kalkulačka na výpočet dôchodkového veku
Kalkulačka na výpočet vdovského dôchodku
Kalkulačka sirotského dôchodku
Kalkulačka minimálneho dôchodku
Hypotekárna kalkulačka
Porovnanie zdravotných poisťovní
DPH kalkulačka pre rok 2026
Investičná kalkulačka
SPRAVODAJSTVO
Klaus a Mečiar po rokoch: Rozdelenie Československa bolo správnym rozhodnutím, obe krajiny si našli vlastnú cestu – VIDEO
Do Európy už nie? Brusel chce tvrdo potrestať každého, kto bojoval za Putina
Okresný úrad Košice má novú službu, ktorá klientom umožňuje aj na diaľku sledovať poradie a čas čakania
Júnová vlna horúčav si v Európe mohla vyžiadať až 14-tisíc obetí
Gigant TSMC ohlásil investíciu 100 miliárd dolárov v USA, zisk firmy vystrelil
Najčítanejšie
- 1.Všeobecná zdravotná poisťovňa necháva voľbu benefitov na svojich poistencov, tí najlepšie vedia, čo potrebujú
- 2.Ako si vybrať tú najvhodnejšiu zdravotnú poisťovňu?
- 3.Finančná správa zverejnila prvé e-formuláre na daň z príjmov, SZČO si musia ešte počkať
- 4.Slovenský podnikateľ v Česku: Ako si bez komplikácií založiť firmu?
- 5.Prezident Zeman sa domnieva, že sa stal obeťou sabotáže










