ETF fondy nakúpite aj v banke, no nie v každej

Foto: Shutterstock

Ľudové investovanie?

ETF fond je fond obchodovaný na burze. Kopíruje vývoj indexov, komodít, dlhopisov alebo kôš určitých aktív. Ide o pasívne investovanie. Podľa analytika platformy Portu sú tieto fondy vhodné úplne pre každého.

„Ponúkajú investorom lacnú možnosť investovania do akéhokoľvek investičného aktíva, vysokú likviditu a zároveň potrebnú diverzifikáciu. Na tom, že ETF ako pasívne investovanie je pre bežných ľudí najvhodnejšou alternatívou, sa zhoduje odborná finančná komunita,“ tvrdí analytik finančných trhov Marek Malina.

ETF fondy by podľa ďalšieho analytika mohli postačiť väčšine investorov počas celého ich života a sú voľbou pre ľudí, ktorí nemajú ambíciu podrobne sledovať vývoj na akciových trhoch. „Ide o investovanie, ktoré dokáže poraziť aj aktívnych správcov fondov. Nesporným benefitom sú tiež nízke poplatky a oslobodenie od zdanenia po ročnom držaní fondu. Všetky tieto výhody sú zvlášť dôležité pre začínajúcich investorov, ktorým zatiaľ chýbajú skúsenosti a investičné know-how,“ dodáva investičný analytik FinGo.sk Jakub Nagy.

V rámci niektorých ETF fondov možno investovať aj do kryptoaktív. „Tento druh investície môže byť zaujímavý pre tých, ktorí chcú získať expozíciu voči bitcoinu, no zároveň nechcú riešiť veci týkajúce sa napríklad správy vlastnej kryptopeňaženky a správy privátnych kľúčov. Taktiež sú vhodné pre investorov, ktorí uprednostňujú regulované produkty obchodované na burzách. Bitcoinové ETF sú taktiež veľkou vecou pre inštitúcie, ktoré chcú bitcoin zahrnúť do svojho portfólia, či už kvôli diverzifikácii aktív, alebo zabezpečenia proti inflácii,“ vysvetľuje Juraj Forgács z platformy Fumbi.

Investori sa k  ETF fondom môžu dostať cez obchodníkov s cennými papiermi. „Vo všeobecnosti najjednoduchšie investičné platformy využívajú moderné technológie, ako robo-advisory (robotickí poradcovia – pozn. red.). Tie sú určené na udržiavanie dlhodobých cieľov, diverzifikáciu rizika a minimalizáciu poplatkov,“ hovorí analytik Finaxu Timur Blentič.

K ETF fondom sa môžeme dostať aj po otvorení účtu u brokera, ktorý nám umožní priame nakupovanie fondov. Ďalšou možnosťou je investovať cez banku, tu sú však možnosti limitované.

Ponúkajú ich len niektoré z bánk

Spomedzi bánk do ETF fondov možno investovať napríklad vo Fio banke. „Takéto fondy môžu naši klienti nakupovať cez investičnú aplikáciu,“ uviedol Jozef Daňo z tejto banky.

ETF fondy má v ponuke aj Slovenská sporiteľňa. „Záujem o investovanie do ETF neustále rastie. Pravidelné investovanie volia klienti ako spôsob budovania ich majetku. ETF však ešte stále predstavujú doplnkový produkt na poli investovania, najobľúbenejšou formou zhodnocovania úspor zostávajú podielové fondy a priame investície do dlhopisov,“ približuje hovorkyňa sporiteľne Marta Cesnaková.

Niektoré banky ponúkajú možnosť takto investovať len privátnym klientom. „Retailoví klienti môžu investovať do ETF fondov prostredníctvom podielových fondov Tatra Asset Management. Hoci ETF fondy neponúkame priamo retailovým klientom, evidujeme záujem nakupovať ich aj cez Tatra banku. Zaoberáme sa preto otázkou budúceho rozšírenia produktovej ponuky aj o ETF fondy,“ uviedla hovorkyňa banky Simona Miklošovičová.

Ďalšou bankou, ktorá ETF fondy ponúka len privátnym klientom, je UniCredit Bank. „Záujem je pozvoľný, vnímame, že z roka na rok rastie. V každom prípade sa ponuku investičných produktov pre všetkých klientov banky snažíme neustále rozširovať a do budúcna uvažujeme aj o ETF fondoch,“ konštatuje hovorkyňa banky Zuzana Ďuďáková.

O zaradení fondov do svojej ponuky uvažuje aj jedna z digitálnych bánk. „Analyzujeme možnosti rozšírenia portfólia investovania pre našich klientov, samozrejme, ETF fondy nevynímajúc,“ tvrdí špecialista mBank na investovanie Dominik Wójcik.

Nízky zisk či riziko reputácie

Banky, ktoré nemajú ETF fondy v ponuke, neuviedli, prečo klientom neponúkajú možnosť takejto investície. Odborníci v tom majú jasno. „Dôvodom sú poplatky. Tie sú pri vlastných podielových fondoch bánk vyššie, takže banky na nich zarobia viac,“ tvrdí M. Malina.

„Pri ETF fondoch je produkt lacnejší a práca menej nákladná, kopírujú svojím zložením priamo indexy odvíjajúce sa od situácie na trhoch. Veľmi nízke poplatky nedávajú priestor štedro sa deliť s distribútormi, navyše pokiaľ si ich viete kúpiť za nízke náklady u obchodníkov. Prechod na riadené portfóliá postavené na ETF fondoch alebo na priame nákupy na majetkové účty klientov by bol pre banky nákladný a administratívne náročný,“ nadväzuje T. Blentič a dodáva, že ďalším poplatkom, na ktorom by banky nedosiahli výrazný profit, je transakčný poplatok.

„Banky nemajú záujem posielať investície svojich klientov tretím stranám, teda svetovým správcom, ktorí spravujú ETF fondy. Banky a ich zamestnanci majú za úlohu ponúkať klientom primárne vlastné investičné riešenia, čo znamená, že väčšinou ide o ich vlastné fondy,“ analyzuje J. Nagy.

Ďalším z dôvodov môže byť špecifická klientela. Niektoré banky sú zamerané na konzervatívnejších investorov, čo sa odrazí aj na tom, že finančný ústav uprednostní tradičné investičné produkty. K nim nepatria ETF, ktorých súčasťou je investovanie do bitcoinu, pretože kryptomeny sú vysoko rizikové.

„Banky môžu mať obavy, že ponuka kryptoproduktov by mohla zvýšiť riziko pre klientov a negatívne ovplyvniť reputáciu banky. Kryptomeny sú pre bežných ľudí často vnímané ako špekulácia, čo by v konečnom dôsledku mohlo ovplyvniť dopyt po takýchto produktoch. Myslíme si však, že s rastúcou reguláciou a väčším záujmom o kryptomenové produkty by sa mohli bitcoinové ETF dostať na zoznam produktov bánk už v blízkom období,“ predpokladá J. Forgács.