Zdroj: Shutterstock

Banková identita ako základ

Mimoriadne cenenou bankovou vychytávkou v Česku je Bank iD, čiže banková identita, ktorá slúži nielen na prihlásenie sa do internetbankingu či bankovej aplikácie klienta, ale aj do množstva ďalších digitálnych služieb, či už finančných inštitúcií, poisťovní, alebo aj služieb štátnej správy.

„Na bankovej identite je úžasné to, že ju vlastní prakticky každý dospelý človek. Je to totiž jeho prístup k online bankovému účtu. Len v Česku ho má k dispozícii približne 6 miliónov ľudí,“ povedal na konferencii Jesenná ITAPA 2023 predseda predstavenstva spoločnosti Bank iD Ján Blažek.

Univerzálne digitálne overovanie používateľov

Banková identita funguje ako digitálne overovanie používateľov. V Česku sa jej akcionármi stalo 9 bánk a fungovať začala od januára 2021. Cieľom bolo najmä zjednodušiť prihlasovanie sa ľudí do rôznych aplikácií a digitálnych rozhraní, zamedziť strácaniu hesiel, nervozite a opakovanému prihlasovaniu sa.

„U nás má Bank iD k dispozícii 80 % dospelej populácie a približne 2,4 milióna ľudí už túto technológiu využilo na prihlásenie sa aj do iných ako bankových služieb,“ pokračuje J. Blažek s tým, že v Česku sa takéto prihlasovanie využíva napríklad aj pri žiadostiach o sociálne dávky, pri komunikácii s úradmi práce, telekomunikačným operátorom, zdravotnou poisťovňou, vlastnou dátovou schránkou, pri nakupovaní či investovaní.

Slovákom môže pomôcť digitálna peňaženka

V súvislosti s prácou na európskej digitálnej peňaženke, ktorá vzniká paralelne s digitálnym eurom uviedol, že jej príchod by mohol obyvateľom Slovenska uľahčiť život podobne, ako sa to podarilo Bank iD v Česku.

Projekt digitálneho eura sa v októbri tohto roku prehupol z dva roky trvajúcej výskumnej fázy do ďalšej dvojročnej fázy označovanej ako prípravná. Ak sa projekt nezastaví, v roku 2026 by sa digitálne eurotokeny spoločne s digitálnou peňaženkou mohli stať realitou.

Instantné platby už od budúceho roku

Projekt digitálnej meny pre dvadsiatku krajín eurozóny je globálny. No digitalizácii sa venujú aj jednotlivé banky pôsobiace v členských krajinách. Podľa slov generálneho riaditeľa VÚB banky Jozefa Kausicha banky na Slovensku ročne vynaložia na svoju digitálnu transformáciu, respektíve zdokonalenie IT systémov, dohromady až 200 miliónov eur.

Ako však uviedol, banky pôsobiace na slovenskom finančnom trhu najväčšiu časť svojich IT investícií smerujú do bezpečnosti svojich systémov a ochrany citlivých informácií, s ktorými narábajú.

Ďalším veľkým projektom, ktorý by sa mal stať realitou už v nasledujúcom roku, je umožnenie okamžitých, takzvaných instantných platieb aj klientom ďalších ako troch pilotných bánk. Aktuálne totiž fungujú len pre klientov Slovenskej sporiteľne, VÚB banky a Tatra banky. „Služba by sa mala rozšíriť od prvého štvrťroku nasledujúceho roku počas nasledujúcich 9 až 18 mesiacov aj v ostatných bankách,“ dodal.

Aké sú trendy vo svete

Mimochodom, na fintech riešeniach pracujú prakticky všetky bankové domy. Ako vyplýva z celosvetového prieskumu, ktorý pre firmu Finastra zrealizovala spoločnosť East & Partners, najviac bánk si želá vytvoriť platformu či platformy integrovaných fintech riešení (56 %), pričom len 6 % z nich uprednostňuje budovanie týchto kapacít vo vlastnej réžii „in house“.

Pomer tohto smerovania je ešte markantnejší v bankách pôsobiacich v Európe, kde vytvorenie fintech platformy plánuje 73 % bánk a len 5 % z nich to chce zrealizovať vo vlastnej réžii.

Na druhej strane, svetové banky sa ešte v nedávnej minulosti intenzívne zaoberali aj témou digitálneho metaverza. V súčasnosti sa však ich priority preklopili k iným prioritám. Okrem kybernetickej bezpečnosti sú to aj cloudové služby a práce na rozhraní otvoreného bankovníctva API.