Databáza centrálneho registra účtov sa už napĺňa, pomôcť má pri kontrole podozrivých obchodných operácií
Zákon o centrálnom registri účtov je schválený a nová databáza má byť hotová do roku 2023. Cieľom návrhu zákona je zefektívniť vyšetrovanie závažnej trestnej činnosti, keďže oprávnené štátne orgány by mali mať prístup k informáciám o účtoch v bankách a bezpečnostných schránkach. Sankcie za poskytnutie neúplných či nepravdivých údajov do registra sa môžu vyšplhať až na milión eur.
Foto: Shutterstock
Čo všetko sa zmení
Zmenou legislatívy dôjde aj k úprave a spresneniu existujúcich pravidiel zameraných na predchádzanie legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu. Správcom a prevádzkovateľom registra bude rezort financií.
Zákon o centrálnom registri účtov okrem toho obsahuje aj sankcie za poskytnutie neúplných či nepravdivých údajov do registra. Zároveň sa ním upravia aj iné zákony. Napríklad zmenami v zákone o bankách sa má podľa slov rezortu vnútra previazať zákon o registri s právnou úpravou bankového tajomstva, zefektívniť sa má aj komunikácia medzi bankami a oprávnenými orgánmi.
Register zahrnie množstvo údajov
Prijatý zákon sa bude podľa advokátky z advokátskej spoločnosti Accace Slovensko Simony Klučiarovej vzťahovať v zásade na klientov všetkých finančných inštitúcií, ako sú banky, platobné inštitúcie, inštitúcie elektronických peňazí, obchodníci s cennými papiermi a ich pobočky, ale aj Národná banka Slovenska (NBS) a Centrálny depozitár cenných papierov (CDCP).
„Do registra sa budú zapisovať údaje o bankových účtoch, účtoch cenných papierov a bezpečnostných schránkach, ako aj o ich majiteľoch, disponentoch a osobách oprávnených konať v ich mene, bez ohľadu na to, či je klientom finančnej inštitúcie, NBS alebo CDCP fyzická osoba, fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba,“ približuje advokátka.
Okrem toho sa do centrálneho registra budú zapisovať aj údaje o konečných užívateľoch výhod týchto klientov v porovnateľnom rozsahu, ako sa zapisujú napríklad do obchodného registra.
„Údaje budú v registri uchovávané ešte päť rokov od 1. januára roku, ktorý nasleduje po roku, keď bol účet zrušený alebo ukončený prenájom bezpečnostnej schránky. Po uplynutí tejto doby budú údaje vymazané,“ spresňuje odborníčka.
Zákon sa nevzťahuje len na vybrané účty
Podľa advokátky Simony Klučiarovej zákon obsahuje len veľmi málo výnimiek: „V zásade sa nebude vzťahovať napríklad na účty Štátnej pokladnice alebo účty zriadené na základe zmluvného vzťahu s medzinárodnými inštitúciami.“
Systém má byť zabezpečený
Proces fungovania má spočívať v tom, že finančné inštitúcie – NBS a CDCP budú povinné zasielať údaje do centrálneho registra na dennej báze, pričom budú aj zodpovedné za ich správnosť.
„Kontrola účtov však nebude náhodná. Na jej vykonanie bude oprávnený len vymedzený okruh subjektov, ako sú napríklad orgány činné v trestnom konaní, Finančné riaditeľstvo SR, Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) či Slovenská informačná služba (SIS),“ opisuje S. Klučiarová.
Zároveň dodáva, že tieto subjekty môžu urobiť kontrolu len na základe žiadosti, ktorá musí obsahovať okrem iného aj uvedenie účelu vyhľadávania a označenie konania, pre potreby ktorého sa majú poskytnúť údaje z centrálneho registra.
Pre zabránenie akéhokoľvek zneužívania tohto systému bude mať zároveň každý používateľ pridelený jedinečný identifikátor, a takzvané logy s informáciami o vyhľadávaní údajov budú uchovávané počas 10 rokov od ich vytvorenia. Advokátka tiež pripomína, že tieto logy budú slúžiť okrem iného aj na kontrolu oprávnenosti a prípustnosti žiadosti o sprístupnenie údajov v registri.
Pozor na podozrivé operácie
Otázkou zostáva, ktoré transakcie prebiehajúce z účtu na účet môžu byť podľa zákona považované za podozrivé alebo trestné, a či v tomto dochádza k nejakým zásadným zmenám. „Za podozrivé operácie sa naďalej považujú takzvané neobvyklé obchodné operácie definované zákonom o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu,“ hovorí S. Klučiarová.
Podľa nej ide napríklad o prevod nezvyčajne vysokého objemu finančných prostriedkov, alebo obchody, pri ktorých existuje odôvodnený predpoklad, že výnosy z nich boli alebo budú použité na financovanie trestnej činnosti, alebo s ňou súvisia.
Sankcie až do výšky milión eur
Postihy a sankcie však zákon stanovuje len pre tie subjekty, respektíve finančné inštitúcie a centrálny depozitár, ktoré majú povinnosť zasielať údaje do registra. „V prípade, že zašlú do centrálneho registra nesprávne alebo neúplné údaje, prípadne tieto údaje neposkytnú vôbec, alebo tak nespravia v stanovenej lehote, Národná banka im môže uložiť pokutu do výšky 500-tisíc eur,“ spresňuje advokátka.
Zároveň dodáva, že v prípade, ak sa takého konania dopustia v priebehu dvoch rokov opakovane, bude im uložená sankcia v rozmedzí 10-tisíc až milión eur. Pokuta sa môže uložiť do troch rokov, odkedy sa NBS o porušení povinnosti dozvedela, a najneskôr do 10 rokov, odkedy k porušeniu došlo.
Mzdová kalkulačka
Mzdová kalkulačka ADVANCED
Kalkulačka tehotenskej dávky
Kalkulačka materskej dávky
Kalkulačka rodičovského bonusu
Valorizácia dôchodkov
Kalkulačka na výpočet dôchodku
Kalkulačka dôchodkového veku
Kalkulačka vdovského dôchodku
Kalkulačka sirotského dôchodku
Kalkulačka minimálneho dôchodku
Porovnanie zdravotných poisťovní
2024
Finanční agenti
Kryptomeny
Unicef
Zamestnanie
SPRAVODAJSTVO
Najčítanejšie
- 1.Kryptoveľmoci: Najvyššiu mieru vlastníctva kryptomien majú v Turecku, Thajsku a v Argentíne
- 2.Stredoveké trhy na Bratislavskom hrade 29. marca - 1. apríla 2024
- 3.Pav Gill: Whistleblower z kauzy Wirecard spustil novú oznamovaciu platformu Confide
- 4.J&T ARCH sa stal najväčším fondom v Česku a na Slovensku
- 5.Farmári blokujú cesty naprieč celým Francúzskom na protest proti nízkym zárobkom a rastúcim nákladom (foto)