Čo všetko sa zmení novelou zákona o povinnom zmluvnom poistení

Foto: Shutterstock

Zmena zákona po piatich rokoch

Zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla bol naposledy novelizovaný v roku 2019. Cieľom aktuálne schválenej novely bola transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ, nazývanej tiež motorová smernica. Do zákona sa dostali aj ďalšie zmeny nad rámec tejto smernice.

Podľa Ministerstva financií SR sa novelou zlepší fungovanie systému PZP a zároveň zvýši ochrana ľudí v prípade práv voči poisťovniam. „Všetky zmeny reagujú na konkrétne životné situácie, ktoré sa objavili v praxi,“ povedal minister financií Ladislav Kamenický. Zákon nadobúda účinnosť 1. augusta 2024.

Vyššia poistná ochrana

Zákon zvyšuje minimálne limity poistného krytia. Z pohľadu poistencov ide o pozitívnu zmenu. Limit poistného krytia sa v prípade škody na zdraví zvýšil z 5,24 milióna eur na 6,45 milióna eur. Pri škodách na majetku je to z 1,05 milióna na 1,3 milióna eur.

V zákone je ukotvená aj ochrana poškodených v situácii, keď sa poisťovateľ, ktorý má plniť, ocitne v konkurznom konaní alebo v likvidácii. V prípade poistnej udalosti bude mať poškodený právo na náhradné poistné plnenie u Slovenskej kancelárie poisťovateľov.

Pribudol aj nárok poškodených a pozostalých na nemajetkovú ujmu. Podľa Slovenskej asociácie na ochranu práv poškodených (SAOPP) ide jednoznačne o dobré opatrenie, ktoré pomôže poškodeným nárokovať si utrpenú nemajetkovú ujmu aj mimosúdne, v rámci likvidácie poistnej udalosti. Ako hovorí SAOPP, samotnú výšku ujmy zákon neupravuje, často preto bude predmetom súdnych sporov. 

PZP pre elektrokolobežky

Do zákona sa dostalo aj povinné poistenie elektrokolobežiek. Ich množstvo na cestách neustále rastie, rovnako aj počty nehôd spôsobených jazdou na elektrokolobežke. Preto bolo zavedenie PZP pre takéto vozidlá nevyhnutnosťou.

Zákon stanovuje povinné PZP pre samostatné nekoľajové vozidlo s vlastným mechanickým pohonom s najväčšou konštrukčnou rýchlosťou viac ako 25 km/h alebo s prevádzkovou hmotnosťou viac ako 25 kilogramov a najväčšou konštrukčnou rýchlosťou viac ako 14 km/h. Okrem elektrokolobežiek sa teda bude vzťahovať aj na segway a podobné vozidlá spĺňajúce uvedené parametre.

„Vzhľadom na chýbajúcu povinnosť registrácie týchto vozidiel predpokladáme, že až prax ukáže, či bude potrebná aspoň nejaká forma evidencie kvôli identifikácii vozidla pri poistnej udalosti. Podobné otázky však riešia aj okolité krajiny,“ vysvetľuje výkonný riaditeľ Slovenskej asociácie poisťovní (SLASPO) a Slovenskej kancelárie poisťovateľov (SKP) Martin Kaňa.

Výnimku z povinného PZP budú mať invalidné vozíky, ktoré sú určené len na používanie osobou s telesným postihnutím.

Obmedzenie regresu

Významná zmena nastala v regresných nárokoch poisťovní, teda sankciách, ktoré môžu poisťovne uplatniť voči klientom pri porušení zákona alebo nesplnení povinností súvisiacich so škodovou udalosťou. Výška regresov má zodpovedať závažnosti porušenia predpisov. Poisťovňa po novom nebude môcť uplatniť regres voči klientovi, ktorý z objektívnych dôvodov, ako sú napríklad zdravotné problémy či hospitalizácia v nemocnici, nenahlásil poistnú udalosť v stanovenej lehote.

Ak nahlási poistnú udalosť v termíne dodatočných 15 dní od uplynutia zákonnej lehoty, poisťovňa môže voči nemu uplatniť regres maximálne do výšky 30 %. Ak to nestihne ani v tejto dodatočnej lehote, maximálny regres je 50 %. Po novom nebudú môcť poisťovne uplatňovať regres ani v prípade, ak klient zabudol alebo nemohol načas zaplatiť PZP.

V závažnejších prípadoch porušenia zákona, ako je vedenie vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky, či úmyselné poškodenie vozidla, môže byť uplatnená sankcia až do 100 % výšky. SLASPO a SKP nepovažujú obmedzenie limitácie postihov za šťastné riešenie. „Chápeme to ako snahu gestora zákona chrániť klienta napriek tomu, že táto kompetencia patrí inému štátnemu orgánu,“ dopĺňa M. Kaňa.

Pokuty od 50 do 5-tisíc eur

Zvyšujú sa tiež pokuty za neplnenie si povinností. Po novom sa môžu pohybovať vo výške od 50 do 5-tisíc eur. Zatiaľ čo doposiaľ boli v rozmedzí od 16,60 eura do 3 319,40 eura. Ministerstvo financií SR očakáva, že zvýšenie pokút by mohlo mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Naopak, SLASPO, SKP aj SAOPP zákonu vyčítajú, že pokuty za nepoistené vozidlá nepoputujú späť do PZP, napríklad do garančného fondu, z ktorého sú hradené práve škody spôsobené nepoistenými vozidlami.

Podľa Juraja Štefanoviča z ČSOB Poisťovne chýba riešenie súčasného neefektívneho mechanizmu vymáhania pokút. „Stále preto hrozí, že nezodpovedných majiteľov vozidiel bez poistenia nebude ubúdať,“ dodáva. Podľa NKÚ je bez PZP približne 9 % z celkového počtu evidovaných vozidiel. Na porovnanie, v susednom Česku je to len 1,6 %.

Ani SLASPO nepovažuje zvýšenie pokút za adekvátne riešenie alarmujúcej situácie s nepoistenými vozidlami na Slovensku. „Prijatie novely bez riešenia situácie s nepoistenými vozidlami považujeme za premárnenú príležitosť riešiť viaceré aspekty vychádzajúce z dlhodobej praxe povinného zmluvného poistenia. V súčasnosti však opäť spolupracujeme s príslušnými ministerstvami na návrhu efektívneho automatizovaného riešenia, ktoré by zabezpečilo hlavný cieľ – zvýšenie poistenosti a spravodlivosť celého systému,“ spresňuje M. Kaňa.

Zjednodušenie zániku PZP pre klienta

Doposiaľ musel klient nahlásiť poisťovni dôvod zániku PZP a predložiť potrebné doklady, aby poisťovňa ukončila poistnú zmluvu. Podľa nového zákona zostáva povinnosť klienta nahlá iba v dvoch prípadoch. Tými sú zánik motorového vozidla, ktoré nepodlieha evidencii vozidiel (napríklad elektrokolobežky) a vyradenie vozidla z cestnej premávky.

„Vo všetkých ostatných prípadoch, ako sú zápis prevodu držby vozidla na inú osobu, vyradenie motorového vozidla z evidencie, zmena nájomcu vozidla v prípade lízingu, o týchto skutočnostiach bude poisťovňu informovať SKP, a to na základe jej prístupu do centrálnej evidencie vozidiel,“ vysvetľuje M. Kaňa.

„Klient teda nemá po novom povinnosť oznamovať tieto dôvody zániku do poisťovne a poisťovňa by mala automaticky zrušiť poistenie, ak sa takýto údaj, napríklad zmena držby vozidla, zobrazí v centrálnej evidencii vozidiel,“ dopĺňa.

Finančné vyrovnanie na mieste

V praxi sa často stávalo, že vodič, ktorý spôsobil dopravnú nehodu, sám vyplatil poškodenému náhradu škody, ktorú považoval za primeranú. Ako uvádza M. Kaňa, novela zákona zavádza možnosť, ak na takéto plnenie vznikne poškodenému z PZP nárok a plnenie alebo jeho časť mu uhradil priamo vinník (poistený), domáhať sa vo svojej poisťovni preplatenia uhradenej sumy.

„Naďalej však klientom odporúčame nároky na náhradu škody vždy riešiť cez svojho poisťovateľa, ktorý posúdi oprávnenosť nároku a výšku poistného plnenia. Ak by poškodenému nevznikol nárok na plnenie z PZP, alebo by vznikol v nižšej sume, ako mu vyplatil sám poistený, tak takáto náhrada škody poistenému, teda vinníkovi, preplatená nebude,“ spresňuje.