Foto: Shutterstock

Čo a kto je to SWIFT?

SWIFT (Society for Worldwide Interbank Financial Telecommunication) je organizácia pre medzibankovú finančnú telekomunikáciu, ktorá prevádzkuje vlastný informačný systém od roku 1973. 

Spoločenstvo so sídlom v Belgicku je vlastnené členskými bankami a riadi ho 25-členné predstavenstvo, v ktorom je v súčasnosti aj jeden ruský štátny príslušník. Na organizáciu dohliadajú centrálne banky G10 – Belgicko, Kanada, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko, Holandsko, Veľká Británia, Spojené štáty americké, Švajčiarsko a Švédsko – ako aj Európska centrálna banka.

Systém SWIFT nahradil niekdajšie „ďalekopisy“, ktoré boli založené na starých telegrafných okruhoch. Tento spôsob však bol veľmi pomalý, ťažkopádny a už vôbec nie bezpečný, preto si Európa pred 50 rokmi vytvorila novú, kvalitnejšiu alternatívu.

V skratke je tento systém akousi zabezpečenou komunikačnou platformou, ktorú používajú banky, makléri a iné finančné inštitúcie na odosielanie a prijímanie informácií, ako sú pokyny na prevod peňazí do zahraničia, alebo vyrovnanie obchodov s cennými papiermi. Ide však iba o systém zasielania správ.

Kto nie je vo SWIFT-e, ten neexistuje

SWIFT nedrží žiadne finančné prostriedky ani cenné papiere a nespravuje účty klientov. Každá banka má v systéme svoj vlastný, unikátny a štandardizovaný kód. Vďaka tomu vie platby rýchlo spracovávať, umožní dokončiť cezhraničné platby za menej ako päť minút a ponúka komplexné sledovanie doručenia zaslaných financií. „Je to najdôveryhodnejší druh cezhraničného systému zasielania správ, a preto je nesmierne dôležitý,“ myslí si bývalý hlavný poradca ministerstva financií USA Brian O'Toole.

Pre banky má SWIFT systém oproti staršej verzii viacero výhod. Umožňuje napríklad rýchlu komunikáciu s ostatnými finančnými inštitúciami po celom svete, zvyšuje produktivitu spracovania informácií a znižuje náklady na ich prenos. Vyššia je tiež bezpečnosť prenosu informácií. Platí teda, že kto dnes v rámci finančných inštitúcií nie je vo SWIFT-e, akoby ani neexistoval.

Čo spôsobí odpojenie Ruska od systému?

Niektorí finanční odborníci hovoria, že odpojenie Ruska od komunikačného systému SWIFT je pre Západ „nukleárnou alternatívou“ ako zaútočiť bez použitia akejkoľvek zbrane. Historicky je to totiž bezprecedentný krok proti jednej z väčších svetových ekonomík.

Pre Rusko to bude znamenať, že nemôže obchodovať s ostatnými štátmi a nemôže vykonávať žiadne transakcie. Za jeho komodity totiž nebude mať kto a ako zaplatiť, a Rusko si bude musieť vystačiť s nasporenými finančnými prostriedkami, čo bude mať razantný vplyv aj na životnú úroveň miestnych obyvateľov. 

Experti síce hovoria, že krajina si časom nájde spôsob, ako fungovať v rámci medzinárodných platieb, no napriek tomu to bude na určitý čas „stále obrovský šok pre systém“ a spôsobí masívne škody.

Ako to ovplyvní ostatné štáty?

Po odpojení Ruska od SWIFTU-u najhlasnejšie volali bezprostredne vojnou najohrozenejšie štáty, teda pobaltské krajiny a Poľsko. Lídri väčších európskych krajín a USA boli v tomto zdržanlivejší. Americký prezident USA Joe Biden dokonca vyhlásil, že rozhodnutie o SWIFT-e by nechal na neskôr, keď sa uvidí, ako zabrali či nezabrali doterajšie sankcie.

Aj Nemecko sa spočiatku zdráhalo odpojiť Rusko od medzinárodného platobného systému. Dôvodom boli obavy o dodávky ruského plynu, ktoré by podľa ministra financií Christiana Lindnera boli ohrozené. Podobný problém brzdil aj Taliansko, ktoré je najväčším odberateľom ruského zemného plynu v Európe.

Len pre ilustráciu, zhruba 35 % plynu, ktorý spotrebúva Európa, pochádza z Ruska. Výpadok viac ako tretiny dodávok plynu môže znamenať citeľné zdraženie elektriny, pretože jej podstatná časť sa v Európe vyrába práve z plynu. Rusko by však odstrihnutie zabolelo ešte viac, pretože Európe dodáva viac ako 70 % svojho plynu.

Problém so surovinami a energiami

Odborníci si myslia, že odpojenie Ruskej federácie od systému SWIFT v prvom rade paralyzuje obchod so zemným plynom, ropou, hliníkom či železnou rudou. Európa tak musela hľadať alternatívne zdroje a "starý" kontinent zatiaľ na túto možnosť nie je pripravený. Navyše, panujú obavy, že pre európskych veriteľov po odpojení bude ťažké získať z Ruska späť svoje peniaze.

Európa tiež bude musieť byť ochotná nakupovať oveľa viac skvapalneného plynu, napríklad v USA či Katare. Analytici tiež hovoria, že by bolo potrebné uviesť späť do prevádzky odstavené jadrové, uhoľné, ale aj mazutové elektrárne. Výnimkou je len Veľká Británia, ktorá je najmenej závislá od ruského zemného plynu. Berie si približne iba 3 % z celkového objemu z Ruska vyvážaného plynu a aj ten plánuje v najbližšom období nahradiť udržateľnejšou alternatívou. 

Rusov chceli odpojiť už skôr

S návrhom o odpojenie Ruska prvýkrát prišla Veľká Británia už v roku 2014. Za okamžité odstrihnutie od systému SWIFT vtedy hlasovala v súvislosti so sankciami, ktoré boli na Moskvu uvalené kvôli ruskej anexii polostrova Krym. 

O odpojení Ruska od systému SWIFT sa špekulovalo aj pri zavádzaní sankcií, ktoré vyvolala otrava bývalého dvojitého agenta Sergeja Skripala a jeho dcéry vo Veľkej Británii v roku 2018. Európa však v tomto prístupe doposiaľ nikdy nebola jednotná, a tak k sankciám napokon došlo až teraz. 

V minulosti už odpojili Irán

Prvou krajinou sveta, ktorú vylúčili zo systému SWIFT, sa v marci 2012 stal Irán. Miestne banky boli vtedy odpojené v rámci sprísnenia medzinárodných sankcií voči Teheránu za jeho sporný jadrový program. Krajina kvôli tomu stratila polovicu príjmov z vývozu ropy a zhruba 30 % zahraničného obchodu. Iránske banky boli znovu pripojené na globálnu transakčnú sieť vo februári 2016.

Organizácia spravujúca systém SWIFT nevyhovela každej požiadavke na odpojenie. V roku 2014 napríklad odmietla požiadavky palestínskych predstaviteľov, aby odobrala izraelským bankám prístup do svojej siete. Považovala to za neodôvodnený akt.

Rusko je väčšou ekonomikou, ako predstavuje Irán, a je hlboko integrované do globálnej finančnej komunity, takže vplyv prerušenia SWIFT-u by bol oveľa väčší, ako v prípade Iránu, myslia si analytici.

Alternatívou je čínsko-ruská spolupráca

Podľa francúzskeho denníka La Tribune by tento krok mohol Rusko dohnať k vytvoreniu vlastného systému spoločne s Čínou. Tá už takúto alternatívu Ruskej federácii navrhla, a to hneď v deň ruskej invázie na Ukrajinu. Čína, ktorej ekonomika je oveľa väčšia ako ruská, tiež vlastní a vyvíja vlastnú alternatívu k SWIFT-u.

V roku 2015 Peking spustil cezhraničný medzibankový platobný systém (CIPS), aby pomohol internacionalizovať používanie čínskej meny jüan. Niektorí čínski predstavitelia vyzvali tamojšie firmy na používanie CIPS namiesto SWIFT na ochranu bánk v krajine pred prípadnými hrozbami prerušenia činnosti.

Rusko si napokon môže pomôcť aj vo vlastnej réžii. Krajina už dlhšie pracuje na vývoji vlastného medzibankového systému pod názvom SPFS (System for Transfer of Financial Messages), ktorý by dokázal SWIFT čiastočne nahradiť. Tieto alternatívy však dominantnú pozíciu systému SWIFT ani zďaleka neohrozujú a dosahujú len mizivé percento z celkového podielu na trhu bankových transakcií, čo v prípade sankcií hrá do karát najmä krajinám Západu.