Foto: Shutterstock

Výpredaje Slovákov priťahujú. Vlani počas Black Friday, teda počas jediného dňa, minuli len klienti Slovenskej sporiteľne pri nákupoch cez internet platených kartou viac ako 5,5 milióna eur. V priemere nakúpili tovar za 44 eur. Veľmi podobne sa správali aj v predchádzajúcom roku, keď minuli takmer 5 miliónov eur a priemerná cena nákupu bola takmer 50 eur. Je to o tretinu viac ako v bežný deň počas roka.

Kybernetickí podvodníci a nákupný ošiaľ

Nákupný ošiaľ počas výpredajov však môže lákať aj kybernetických podvodníkov. „Vedia, že ľudia čakajú na nízke ceny. Čím vyššia zľava, tým sú náchylnejší nakúpiť viac. Strácajú ostražitosť a ich pozornosti môžu uniknúť znaky poukazujúce na podvodný web,“ vysvetľuje hovorkyňa banky Marta Cesnaková.

Nákupy a platby kartou v e-shopoch sú bezpečné, pokiaľ si dávame pozor. „V prvom rade odporúčame, aby si nakupujúci overili webovú stránku. Tiež radíme pozrieť sa aj na sociálne siete daného e-shopu, kde ľudia môžu odhaliť, či ide o seriózneho obchodníka. Určite by mali spozornieť, ak sú webová stránka či sociálne siete plné preklepov a gramatických chýb. Rovnako si treba overiť kontakt na firmu. A odporúčame tiež vygoogliť si recenzie na online obchod,“ vymenúva hovorkyňa.

Ideálne je pri nákupe tiež používať takzvanú virtuálnu kartu. Hneď po nákupe na webe ju môže klient zrušiť. Takýmto spôsobom ochráni svoje peniaze, pretože ani v prípade podvodného e-shopu sa k jeho ďalším peniazom nedostane nikto cudzí. Založiť a zrušiť si virtuálnu kartu môže klient banky kedykoľvek a koľkokrát potrebuje, hoci aj niekoľkokrát za deň.

Najčastejšia je manipulácia

„Máme viacero podnetov od našich klientov na nový typ podvodu. Zaplatili kuriérovi za doručený balík svojou kartou cez terminál, no ten bol prázdny,“ opisuje nový druh podvodu Ján Adamovský zo SLSP. Upozorňuje, aby si ľudia overili pred platením odosielateľa, a ak si nič neobjednávali, aby odmietli prevziať zásielku. Prípadne, ak sa už stali obeťou podvodu, aby sa obrátili na políciu.

Podľa neho však naďalej najviac rezonujú podvody pri bazárových predajoch. „Tie nie sú novinkou. Predtým však podvodníci využívali skôr formu phishingu, pri ktorom klient odovzdal údaje ku karte. Dôvodom bolo presvedčenie, že iba tak môže dostať peniaze za veci, ktoré chcel predať na bazári. Prípadne si myslel, že takýmto spôsobom objednáva kuriéra, ktorý mal prísť veci vyzdvihnúť. Dnes je situácia iná. Klient sám, po zmanipulovaní, posiela peniaze prevodom na číslo účtu, ktoré mu podvodník pošle,“ hovorí odborník.

Podvody, pri ktorých útočník zmanipuluje svoju obeť a tá mu dobrovoľne pošle peniaze na účet, sú dnes dominantné. Pri starších ľuďoch sú to napríklad whatsappové správy, v ktorých podvodník vystupuje ako syn, dcéra, vnuk či vnučka seniora. V správe takzvaný potomok píše svojmu rodičovi či starému rodičovi, že súrne potrebuje poslať peniaze a rovno pripojí aj číslo účtu. Zvyčajne ide o zahraničné účty.

Medzi stálice manipulačných podvodov patria investičné podvody. Ide o formu podvodu, pri ktorom je obeť presvedčená, že výhodne investuje napríklad do kryptomeny. Problémom však je, že peniaze, o ktorých si myslí, že idú na účet investičnej platformy, idú priamo na účet podvodníka. Často si obete v presvedčení, že v budúcnosti sa im ich investícia niekoľkonásobne vráti, dokonca požičiavajú peniaze, aby mohli investovať ešte viac.