Foto: Shutterstock

Štátne dlhopisy sú drahšie ako hypotéky

„Kým výnosy benčmarkových 10-ročných štátnych dlhopisov v apríli 2022 vystúpili už nad 1,5 % a sú najvyššie od roku 2014, úrokové sadzby hypotekárnych úverov sú aj po zvyšovaní viacerými finančnými ústavmi v priemere stále len tesne nad jedným percentom. Presné čísla zverejní Národná banka až o niekoľko týždňov (nie sú ešte známe údaje ani za marec), no za apríl to bude zrejme len okolo 1,1 až 1,2 %, pričom vo februári to bolo iba približne 1,0 %,“ analyzuje makroekonóm VÚB banky Michal Lehuta.

Podľa jeho slov porovnávanie týchto dvoch úrokových sadzieb je relatívne. „Priemerná maturita štátneho dlhu, teda na ako dlho si v priemere štát požičiava, je dnes 8,4 roka, pričom vo všeobecnosti platí, že krátkodobé úroky bývajú nižšie ako dlhodobé. Priemerná úroková sadzba štátu je tak v súčasnosti o čosi nižšia ako na desaťročných dlhopisoch. No keď si začiatkom mesiaca vláda prostredníctvom Agentúry pre riadenie likvidity a dlhu – ARDAL, požičiavala až na 46 rokov, prisľúbila každý rok investorom platiť v priemere až 2,22 %,“ konštatuje analytik.  

Toto sa stalo prvýkrát od roku 2011

Na druhej strane však upozorňuje, že mediánová fixácia úverov na nehnuteľnosti je trojročná (v súčasnom období sa predlžuje) a banky hypotéky financujú napríklad takzvanými krytými dlhopismi s podobnou, s o čosi dlhšou mediánovou splatnosťou ako tri roky. Preto môžu byť trojročné úrokové sadzby o čosi nižšie ako desaťročné.

Podobne rýchlo ako na štátnych dlhopisoch však v eurozóne išli nahor aj úroky z takzvaných úrokových swapov, vrátane trojročných, ktoré sú benčmarkom pre požadované výnosy bankových dlhopisov. Preto by pri pokračovaní súčasných cien nákladov a hypoték banky pri úverovaní nezarábali, ale prerábali.

„Podobná situácia vyšších úrokov na štátnom dlhu ako na hypotékach u nás doteraz nakrátko nastala len po páde vlády pre spor o euroval koncom roka 2011. Keďže v hypotékach badať voči trhovým sadzbám určité oneskorenie, pri obrate dlhodobého trendu poklesu úrokov smerom nahor ide o celkom prirodzený, hoci len dočasný, i keď doteraz takmer neexistujúci, jav,“ uzatvára M. Lehuta s tým, že situácia naznačuje potrebu ďalšieho zdražovania hypotekárnych úverov do budúcnosti.