Foto: Freepik

Vyššie náklady pre banky

Slovenská banková asociácia (SBA) a jej členovia, teda banky, sa oboznamujú s návrhom vládneho zákona. Asociácia skúma povinnosti bánk, ale aj vplyvy na bankový sektor.

„Podľa informácií a skúseností bánk v Maďarsku so zavedením tejto špeciálnej dane predpokladáme, že akýkoľvek rozsah dane si bude na strane bánk vyžadovať časovo a technicky náročný viacmesačný proces zavedenia. Do predpokladanej účinnosti zákona je veľmi krátke časové obdobie, a preto bude potrebná odborná diskusia s Ministerstvom financií SR, a bankovému sektoru to prinesie zvýšenie nákladov,“ uviedla hovorkyňa SBA Daniela Gilányiová.

Daň odíde z účtu

Ak vládny návrh prejde parlamentom a podpíše ho prezident, práve banky budú mať s transakčnou daňou najviac starostí. „Všetky povinnosti, ktoré sú spojené s touto daňou, bude vykonávať banka. V prípade, ak fyzická osoba – podnikateľ nemá transakčný účet, musí si ho zriadiť, inak musí všetky povinnosti súvisiace s touto daňou vykonávať sám. Teda mesačne vypočítať a zaplatiť daň a poslať oznámenie daňovému úradu,“ uviedlo Ministerstvo financií SR.

Banka odvedie celkovú sumu za všetky finančné transakcie počas jedného mesiaca správcovi dane. „Ak povinnosť zaplatiť daň vznikla samotnému daňovníkovi, tento ju rovnako musí zaplatiť do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom vykonal platby,“ dodáva rezort.

Povinný bankový účet

Keďže podnikatelia zrejme budú musieť mať účet v banke, zisťovali sme, či si za živnostenský účet banky účtujú poplatky. Niektoré banky majú účet spoplatnený, iné ho vedú zadarmo, prípadne podnikateľ musí byť aktívnym klientom.

„Prvý rok je vedenie živnostenského účtu zadarmo bez podmienok, následne klientovi stačí bezhotovostný kreditný obrat aspoň 500 eur mesačne. Inak zaň zaplatí 7 eur mesačne. V prípade mladého živnostníka do 26 rokov je jeho vedenie zadarmo,“ vysvetľuje hovorkyňa Tatra banky Simona Miklošovičová.

Počas prvého roka má podnikateľ účet zadarmo aj v Slovenskej sporiteľni. UniCredit Bank má niekoľko typov podnikateľských účtov. „Máme podnikateľský účet zadarmo, k nemu prípadne výhodnú úrokovú sadzbu až do 3 % ročne na úročenie financií podnikateľa. Účty Business start a open sú zadarmo a účet Business Top má mesačný poplatok 15 eur,“ konštatuje hovorkyňa Zuzana Ďuďáková.

Stovky eur na dani

Živnostníci budú musieť nielen za všetky odchádzajúce platby (aj za mzdy odoslané zamestnancom) z existujúceho aj novootvoreného účtu zaplatiť transakčnú daň. „Tá bude vo výške 0,40 % na bankové prevody s maximálnou daňou 40 eur za transakciu a 0,8 % je daň za výbery v hotovosti v banke alebo z bankomatu. Dvojeurový ročný poplatok podnikatelia zaplatia za využívanie platobnej karty,“ priblížilo v písomnom stanovisku Ministerstvo financií SR.

Čo bude transakčná daň znamenať v číslach? „Ak napríklad živnostník vykoná bankový prevod vo výške 1 000 eur, zaplatí na dani 4 eurá. Pri výbere hotovosti vo výške 1 000 eur by to bolo 8 eur,“ počíta daňová expertka Alica Orda Oravcová.

Akú celkovú daň živnostník zaplatí, to už závisí od počtu transakcií. „Ak by živnostník mesačne previedol 5-tisíc eur a vybral 2-tisíc eur v hotovosti, zaplatil by mesačne približne 20 eur za prevody a 16 eur za výbery, čo by celkovo predstavovalo 36 eur mesačne na transakčných poplatkoch. V ročnom vyjadrení by to mohlo byť okolo 432 eur, čo by pre živnostníkov predstavovalo dodatočný náklad,“ dodáva A. Oravcová.

Drahšie hypotéky ako riziko

Štát transakčnou daňou siahne nielen do peňaženiek živnostníkov, ale ovplyvní aj hospodárenie bánk. Pre finančné domy však podľa odborníčky pripravovaná legislatíva prináša aj nové príležitosti. Tým, že vzniká povinnosť pre podnikateľov založiť si účet, banky môžu súperiť o nových klientov.

„Banky na druhej strane budú musieť investovať do nových technológií a systémov na správu a výber tejto dane, čo predstavuje dodatočné náklady. Podnikateľské účty sú zároveň často poskytované zadarmo alebo s veľmi nízkymi poplatkami, čo môže viesť k tomu, že banky budú musieť absorbovať časť nákladov spojených s implementáciou nových technológií. V konkurenčnom prostredí môžu banky čeliť tlaku, aby tieto náklady neprenášali priamo na klientov,“ vysvetľuje A. Oravcová.

Zvýšené náklady obmedzia úpravy informačných systémov bánk, ktoré mali prispieť ku skvalitneniu služieb klientov. Transakčná daň podľa SBA prinesie aj ďalšie negatívne vplyvy. „Napríklad predpokladaný nárast objemu hotovostných transakcií, zníženie množstva bezhotovostných transakcií, pokles počtu klientov či ekonomickej aktivity,“ uvádza asociácia a dopĺňa, že náklady prevýšia potenciálne výnosy banky z otvárania nových účtov.

Daň z finančných transakcií a celkovo konsolidačné opatrenia môžu podľa asociácie negatívne ovplyvniť aj vývoj inflácie a hospodárskeho rastu. „To môže v konečnom dôsledku znížiť dopyt po úveroch a vyvinúť tlak na rast úrokových sadzieb úverov,“ uzatvára D. Gilányiová.