Foto: SLSP

Slovenská sporiteľňa (SLSP) nedávno oznámila prepúšťanie. O prácu by malo prísť zhruba 400 ľudí. Prepúšťanie sa uskutoční postupne. Tento rok sa môže týkať približne 250 zamestnancov.

Ostatné banky o prepúšťaní otvorene nehovoria. Skôr tvrdia, že prijímajú také opatrenia, ktoré nebudú mať negatívny vplyv na dnes obsadené pracovné miesta. V praxi to znamená presuny a preškoľovanie zamestnancov na iné typy pracovných pozícií.

Bankám rapídne klesajú zisky

Slovenské banky však majú podstatný dôvod na znižovanie nákladov. „Dôvodom aktuálnej vlny prepúšťania v bankách je predovšetkým nižšia ziskovosť, ktorá bankárov núti obzerať sa po možnostiach úspor,“ reaguje finančný analytik z OVB Allfinanz Marián Búlik.

Situáciu výrazne zhoršila koronakríza. „Zisk bankového sektora v prvom polroku klesol o takmer 64 % na úroveň 125 mil. eur. Hlavný vplyv na tomto vývoji mala zvýšená tvorba opravných položiek a bankový odvod,“ píše sa v správe Slovenskej bankovej asociácie (SBA).

Podľa hlavného ekonóma Privat banky Richarda Tótha, finančné domy majú dve možnosti. „Po prvé, tlačiť na zníženie všeobecných prevádzkových nákladov. Banky budú musieť digitalizovať a prepustiť tých zamestnancov, ktorých dokážu týmito technológiami nahradiť. Front office by veľmi trpieť nemal. Po druhé, banky budú musieť hľadať ďalšie dodatočné zdroje príjmov,“ vysvetľuje R. Tóth.

Náklady znížia redukciou pobočiek

Najrýchlejší spôsob, ako môže banka šetriť, je zatváranie pobočiek. Na Slovensku tento proces intenzívne prebieha od roku 2017. Vtedy banky zatvorili 60 pobočiek. V roku 2018 to bolo 59 pobočiek a minulý rok 34.

Podľa aktuálnych údajov NBS (čísla zahŕňajú celkové údaje za retailové pobočky, firemné centrá, centrá bývania a podobne) mala SLSP v prvom kvartáli tohto roka 232 pobočiek. V druhom kvartáli ich bolo už o 10 menej. „V tomto prípade prevažná väčšina zamestnancov ostala pracovať na rovnakých pozíciách v rámci daného regiónu. Všetko je však výsledkom vzájomnej dohody. Súčasne máme aj prirodzený odliv zamestnancov, napríklad pri odchode do dôchodku či na materskú dovolenku,“ vysvetľuje hovorkyňa SLSP Marta Cesnaková.

Tatrabanka mala na konci prvého štvrťroku 2020 presne 89 retailových pobočiek. Na konci druhého štvrťroku ich bolo o 5 menej. „Čo sa týka kolegov zo zrušených pobočiek, väčšina našla ďalšie uplatnenie v rámci banky,“ vysvetľuje hovorkyňa Tatra banky Zuzana Žiaranová. Počet pobočiek VÚB (203), Československej obchodnej banky (126) a OTP Banky (58) zostal nezmenený.

„Ďalšou príležitosťou na zatváranie pobočiek sú fúzie bánk. Preto logicky možno v budúcom roku očakávať, že spojená pobočková sieť ČSOB a OTP bude jednoznačne menšia,“ tvrdí M. Búlik.

Aké to budú zmeny, kde môžu zamestnanci pribudnúť alebo ubudnúť, banka nekomunikuje. Len v samotnej Bratislave má ČSOB 25 a OTP Banka 7 pobočiek. Pre porovnanie SLSP, ako banka s najväčšou sieťou pobočiek, má aktuálne v Bratislave iba 20 pobočiek.

„Po súhlasnom stanovisku Protimonopolného úradu SR transakcia ešte podlieha schváleniam zo strany Národnej banky Slovenska, Národnej banky Belgicka a Európskej centrálnej banky. Dovtedy pôjde o dva konkurenčné subjekty, pričom komentovať ďalšie kroky by teraz bolo predčasné. Z pohľadu legislatívy, do času schválenia, to ani nie je možné,“ uvádza hovorkyňa ČSOB Anna Jamborová.

Pracovník call centra verzus virtuálny asistent

Banky budú zrejme rôznymi internými súťažami tlačiť na zamestnancov, aby ukázali svoj špecifický prínos pre banku. Cieľom je spájanie rôznych odborností naprieč bankou. „Budú tiež ponúkať svoju trhovú expertízu ďalším subjektom a inkasovať za to poplatky,“ dopĺňa R. Tóth z Privat banky s tým, že na to však budú potrební špecialisti.

Trend vo viacerých bankách ukazuje na jednoznačné posilnenie IT sektora. Chýbajú aj dátoví analytici. Viaceré banky aktuálne hľadajú úverových analytikov, produktových špecialistov, finančných analytikov aj hypotekárnych špecialistov. Bežní pracovníci zrejme budú postupne prechádzať preškoleniami, a niektoré klasické pozície dokáže nahradiť umelá inteligencia.

Medzi pozície, ktoré je možné v bankách nahradiť, patria napríklad telefonické centrá. Už dnes banky komunikujú pomocou chatbotov a virtuálnych asistentov. Zatiaľ nezvládajú náročnejšie problémy, ale ich skvalitnenie je len otázkou budúcnosti.

Existuje silný dopyt po bezdotykových riešeniach

Ďalšou ohrozenou pozíciou sú pracovníci pokladní. Banky sa snažia obmedziť návštevu klientov v pobočkách, zvyšujú poplatky, aby klientov motivovali k službám v online priestore. Zároveň zvyšujú sieť špeciálnych zariadení pre vklad hotovosti – takzvaných vkladomatov. Vklad hotovosti je tak možný aj bez návštevy pobočky.

Firmy, ktoré sa zaoberajú finančnými technológiami, hovoria aj v súvislosti s koronakrízou o zvýšenom dopyte po bezdotykových riešeniach, ktoré sa dajú používať na diaľku a bez potreby návštevy pobočky. Napríklad overovanie totožnosti klienta na princípe tvárovej biometrie. Biometrické overovanie cez smarfón je rýchlejšie a spoľahlivejšie než overovanie cez rôzne kódy pri volaní na call centrá. Pracovník call centra tak klienta vybaví skôr.

„Z tohto hľadiska je veľmi pravdepodobné, že banky budú rušiť časť pobočkovej siete a nahrádzať ju poskytovaním služieb cez smartfóny. Určite budú tlačiť na poskytovanie čo najväčšieho množstva služieb cez online,“ vysvetľuje Ján Záborský zo spoločnosti Innovatrics, ktorá dodáva biometrické riešenia pre banky.