Banky na Slovensku zvyšujú svoje zisky, hoci majú jedno z najvyšších daňových zaťažení v EÚ

Foto: Freepik

Ako v roku 2024 stúpli bankové výnosy

Podľa údajov Národnej banky Slovenska (NBS) za prvé tri mesiace tohto roku čistý úrokový výnos medziročne vzrástol o 17,1 %. Výnosy z ostatných úrokov stúpli o 46,4 % a výnosy z úrokov z cenných papierov sa zvýšili o 50,4 %.

Zároveň však stúpol čistý neúrokový výnos, ktorý vzrástol o 4,3 % na 233,1 milióna eur, pričom najväčší vplyv mal nárast prijatých dividend, ktoré medziročne stúpli o 19,8 %. Paralelne klesli prevádzkové náklady – v porovnaní s koncom marca 2023 o 2 % na 392 miliónov eur a stúpli náklady na ostatné úroky o 102,3 % a náklady na úroky z cenných papierov vzrástli o 101,9 %.

Banky sú úspešné napriek daniam

Zaujímavé je, že slovenský bankový sektor dokáže dosahovať takéto výsledky napriek tomu, že má jedno z najvyšších daňových zaťažení v rámci krajín Európskej únie. Len v tomto roku predstavuje dodatočné zdanenie bánk na Slovensku 340 miliónov eur.

Podľa údajov Slovenskej bankovej asociácie (SBA) je podiel výšky odvodu k zisku pred zdanením na Slovensku vôbec najvyšší v Únii, keď je 2,5-krát vyšší ako priemer EÚ a približne dvakrát vyšší ako priemer EÚ je ukazovateľ podielu výšky odvodu k celkovým aktívam. Prvý z ukazovateľov máme úplne najvyšší spomedzi členských krajín a druhý je v prípade Slovenska druhý najvyšší za Lotyšskom.

Ako ďalej uvádza SBA, bankové odvody sú dnes realitou vo väčšine európskych krajín. Polovica z bankových daní pritom bola zavedená len v posledných dvoch rokoch. Väčšinou ide o takzvané dane z neočakávaných príjmov, respektíve windfall tax, ktoré majú len dočasný charakter.

Pre porovnanie, najväčšie európske krajiny, ako napríklad Nemecko a Francúzsko, si však žiadne dodatočné daňové zaťaženie svojho bankového sektora neuplatňujú.

Slovenská banková asociácia varuje

Vzhľadom na nepriaznivú daňovú situáciu sa banky pôsobiace na slovenskom finančnom trhu bránia. „V prípade, ak by bankový odvod na Slovensku zotrval na vysokých úrovniach aj v ďalšom období, mohol by v strednodobom horizonte negatívne ovplyvniť kapitálovú pozíciu bánk a rovnako aj úverový trh,“ konštatuje vo svojom komuniké SBA.

Slovenská banková asociácia dlhodobo poukazuje na negatívny vplyv bankového odvodu, ktorý by v konečnom dôsledku pocítili všetci, pretože môže ohroziť slovenskú ekonomiku, financovanie štátu, ako aj schopnosť poskytovať nové úvery občanom.

„Štát napokon dostane menej pe­ňazí ako v súčasnosti. Stane sa tak v dôsledku zníženia vlastné­ho bankového kapitálu, ktorý je nevyhnutný na nákup štátnych dlhopisov a poskytovanie nových úverov pre firmy či obyvateľstvo. Čím nižší vlastný kapitál banky budú mať, tým budú nižšie mož­nosti úverovania,“ varoval pred možnými dôsledkami prezident SBA Daniel Kollár.

Asociácia tiež argumentuje napríklad tým, že minuloročný nárast zisku využili banky na Slovensku najmä na zvýšenie vlastného kapitálu a kapitálovej primeranosti, čo prispelo k zvýšeniu stability a odolnosti bankového sektora.

„Napriek priaznivému vývoju nominálneho zisku bánk na Slovensku však stále platí, že ziskovosť (ROE – návratnosť kapitálu) nášho bankového sektora je jednou z najnižších v celej EÚ a výrazne zaostávame aj v regióne strednej a východnej Európy,“ dodáva asociácia.