Banky na Slovensku generujú nižší zisk ako vlani, vinu pripisujú bankovému odvodu

Foto: Shutterstock

Vyššie dane a odvody = nižšie zisky

Do júna 2024 už zaplatili banky na Slovensku na daniach vrátane bankového odvodu takmer 353 miliónov eur, čo predstavuje medziročný nárast až o 131 %. Slovenský bankový sektor má tak v súčasnosti jedno z najvyšších daňových zaťažení v Európskej únii, ktoré výrazne prevyšuje priemer krajín Únie.

Podľa údajov Slovenskej bankovej asociácie (SBA) podiel výšky odvodu k zisku pred zdanením je a Slovensku dokonca vôbec najvyšší, pretože je 2,5-krát vyšší ako priemer Európskej únie.

Negatívny vplyv na zisk bankového sektora mala popri bankovej dani aj inflácia, ktorá sa odrazila v raste prevádzkových nákladov. Banky napriek poklesu ziskovosti zvýšili osobné náklady, teda náklady na mzdy o 7 %, čo sa tiež negatívne premietlo na ich hospodárení.

Naopak, pozitívny vplyv na zisk mali čisté úrokové výnosy, ktoré stúpli o 140,4 milióna eur, respektíve o 13,1 %, ako aj nižšia tvorba opravných položiek k znehodnoteným úverom.

Negatívny trend sa prehlbuje

Banky pôsobiace na Slovensku tak naďalej patria medzi najmenej ziskové banky v celej EÚ. Ziskovosť meraná návratnosťou kapitálu (ROE) síce v poslednom štvrťroku minulého roku vzrástla, no slovenský bankový sektor zostáva v poslednej štvrtine najmenej výkonných krajín EÚ, v regióne strednej Európy je dokonca na poslednom mieste.

„Vysoké úrovne bankového odvodu na Slovensku môžu v strednodobom horizonte negatívne ovplyvniť kapitálovú pozíciu bánk a úverový trh. V rámci EÚ, kde je voľný pohyb kapitálu kľúčovým prvkom, bankový odvod pôsobí ako bariéra, ktorá presmeruje kapitál do krajín s nižším alebo žiadnym odvodom. Odvod tak sekundárne bude mať vplyv na dostupnosť financovania prostredníctvom úverov pre firmy, obyvateľstvo aj štát,“ vysvetľuje asociácia.

Podľa nej bankový odvod sa už dnes, spolu s ďalšími faktormi, negatívne premieta do úrokových marží. SBA preto dlhodobo upozorňuje na negatívny vplyv bankového odvodu, ktorý by mohol v konečnom dôsledku „zasiahnuť všetkých a ohroziť tak slovenskú ekonomiku, financovanie štátu a schopnosť poskytovať nové úvery občanom“.

Úvery obyvateľstvu stúpli, úvery podnikom klesli

Kým stav úverov obyvateľstvu ku koncu júna 2024 stúpol medziročne o 3 % na 53,2 miliardy eur, úvery podnikom, naopak, mierne klesli o 0,5 % na 24,2 miliardy eur. Úvery podnikom pritom často bývajú predindikátorom hospodárskeho vývoja do budúcnosti, kde je ich pokles zvyčajne spojený s poklesom ekonomickej aktivity.

„Pod vplyvom rastúcich úrokových sadzieb a rastúcich príjmov vzrástli aj vklady obyvateľstva o 5,4 % na 48,8 miliardy eur a firiem až o 13,2 % na aktuálnu hodnotu 20,2 miliardy eur,“ dodáva Slovenská banková asociácia.