Foto: Shutterstock

Významný pokles rizikových nákladov

Financial Report v súvislosti s analýzou rekordných ziskov bánk za rok 2021 oslovil najväčšie finančné domy na Slovensku. Takmer všetci ich predstavitelia sa zhodli na tom, že uplynulý rok bol z pohľadu hospodárenia naozaj výnimočný.

Podľa Lukáša Havlíka z oddelenia korporátnej komunikácie Slovenskej sporiteľne bol takýto scenár aj napriek neprehľadnej situácii s koronavírusom očakávaný: „Ako sme už hovorili počas roka, je dôležité pozerať sa na výsledky dlhodobou optikou. Tá hovorí jasne – aby sme boli ziskoví, musíme robiť výrazne viac biznisu.“

Sporiteľňa podľa svojho hovorcu síce v uplynulom roku dosiahla mierne nižší zisk ako v roku 2011, no v porovnaní s rokom 2021 má banka dvojnásobne väčšie aktíva. „To ukazuje, aký je dnes bankový biznis náročný,“ uvádza ďalej.

Najväčšia slovenská banka v uplynulom roku dosiahla významný rast v oblasti úverov, vkladov aj príjmov z investovania a sprostredkovania poistenia, no ani to by na rekordný zisk nestačilo. „Samozrejme, obrovský vplyv na výsledky mali opravné položky. Až 99-percentný pokles rizikových nákladov nezažijete každý rok,“ dopĺňa L. Havlík. 

Pomohla platobná disciplína klientov

Podobný trend potvrdila aj Tatra banka. „Minulý rok bol do značnej miery ovplyvnený jednorazovým efektom rozpúšťania rezerv vytvorených pre prípad nesplácania úverov z dôvodu pandémie,“ opisuje hovorkyňa banky Simona Miklošovičová. 

Pandémia sa podľa nej napokon na splácaní úverov v takom rozsahu nepodpísala, a opravné položky bolo možné rozpustiť. Tatra banka si aj vďaka tejto korekcii v uplynulom roku pripísala rekordný zisk v hodnote 162,1 milióna eur. Ak by však banka tieto kovidové rezervy nerozpustila, zisk by bol nižší ako v roku 2015. A to aj napriek tomu, že štát si už neuplatňuje bankový odvod a objem úverov za uplynulé obdobie vzrástol o 57 %. 

Zástupcovia bánk tiež uviedli, že finančné domy na Slovensku v uplynulých dvoch rokoch ukázali svoju silu a pripravenosť na prípadné zhoršenie ekonomickej situácie. Odborníci rovnako vyzdvihli tiež platobnú disciplínu spotrebiteľov, ktorí si počas pandémie ušetrili na bankových účtoch viac peňazí, než býva štandard.

Zisky väčšinou smerujú do rozvoja

Predstavitelia najväčších bánk na Slovensku pre Financial Report potvrdili, že významná časť ziskov sektora v súčasnosti putuje do ich rozvoja a nie na účty akcionárov. „Banky sú tiež povinné spĺňať regulatórne kapitálové požiadavky, preto na ďalší rast musia potrebnú časť zisku nechať v banke,“ vysvetľuje S. Miklošovičová.

Čím viac podľa nej banka plánuje rásť, tým viac zisku v nej musí akcionár ponechať. „Je preto extrémne dôležité mať zdravú ziskovosť bankového sektora. Ak banky nedokážu vytvárať primeraný zisk, je pre ne ťažké financovať rast úverov v budúcnosti,“ dopĺňa hovorkyňa Tatra banky.

Slovenská sporiteľňa ako líder v oblasti poskytovania úverov na Slovensku každoročne investuje desiatky miliónov eur do rozvoja banky, najmä do oblasti ľudských zdrojov a systémov. „Sme najväčšou slovenskou bankou. Rozvoj banky je preto pre nás mimoriadne dôležitý, a tomu zodpovedá aj objem investícií,“ opisuje L. Havlík.

Podobný trend platí aj v prípade internetovej mBank, ktorá ťaží pri rozvoji svojich aktivít aj zo zahraničnej podpory. „Ako pobočka zahraničnej banky využívame na náš rozvoj na Slovensku nielen tunajšie výnosy, ale sme podporovaní aj tímami a financiami z Česka, prípadne Poľska,“ vysvetľuje riaditeľ produktovej a procesnej divízie mBank Slovensko a Česká republika Martin Podolák.

Riziká dodatočného zdanenia

Vysoké zisky bánk počas rastúcej inflácie a neistoty z dôvodu vojnovej agresie Ruska na Ukrajine môžu podľa odborníkov motivovať štát, aby zaviedol špeciálne zdanenie pre finančné domy, ako to bolo aj v minulosti. Banky museli ešte donedávna platiť špeciálny odvod, a táto položka priniesla do štátneho rozpočtu zhruba 150 miliónov eur ročne. Táto povinnosť im napokon zanikla k 1. januáru 2021.

Oslovené banky nad návratom takéhoto scenára krútia hlavou. „História ukázala, že zavádzanie sektorových daní s cieľom rýchleho daňového výnosu nebýva vždy systémovým riešením a zvyčajne dopadne na plecia konečného spotrebiteľa,“ myslí si M. Podolák.

Hovorkyňa Tatra banky tiež upozorňuje na prípadné problémy s investormi, ktoré by mohli mať vplyv aj na poskytovanie úverov. „Zavedenie dane na Slovensku by znížilo návratnosť kapitálu, čo by viedlo akcionárov k alokácii kapitálu do krajín s vyššou návratnosťou vlastných zdrojov,“ tvrdí S. Miklošovičová. To by podľa nej malo za následok obmedzenie poskytovania úverov na Slovensku, čo by v konečnom dôsledku poškodilo slovenskú ekonomiku.