Foto: Shutterstock

Vysoké dane, ešte vyššie zisky

„Vyše 13-tisíc rodín ročne sa nemusí dostať k hypotéke. Banky totiž budú mať ročne o 1,125 miliardy eur menej na poskytovanie úverov. Dôvodom je diskutované dodatočné zdanenie bánk. To totiž spôsobí zníženie vlastného kapitálu bánk, ktorý je nevyhnutný na poskytovanie nových úverov. Pri priemernej výške hypotéky 85-tisíc eur sa sen o vlastnom bývaní rozplynie 13 200 rodinám ročne,“ píše vo svojom stanovisku SBA.

Banky pritom patria medzi najväčších platcov daní na Slovensku. Len vlani zaplatili na dani z príjmu 219 miliónov eur. Tri najväčšie banky sú dlhodobo v prvej desiatke najväčších platcov daní.

Tŕňom v oku predkladateľov novely zákona však nie sú dane, ktoré banky každoročne platia, ale zisk, ktorý dokážu vygenerovať. Minulý rok to bolo 829 miliónov eur, čo je o 103 miliónov eur viac ako v roku 2021. Najväčšie príjmy pre ne pritom predstavovali výnosy z prudko rastúcich úrokov, ale aj výnosy z poplatkov a dividend.

Mohli zarobiť aj viac

Banková asociácia sa bráni, že štát od bánk inkasuje na daniach stovky miliónov eur vďaka ich zisku, ktorý zároveň kritizuje, a ktorý medziročne vzrástol o 14,1 %.

„Tento zisk sme dosiahli vďaka výrazne vyšším objemom poskytnutých úverov, nie primárne kvôli zvyšovaniu poplatkov. Jednoducho povedané, pomohli sme viacerým ľuďom k vlastnému bývaniu či inému majetku, firmám k naštartovaniu alebo zlepšeniu podnikania. A štát nás za to dnes ide potrestať,“ hovorí novozvolený prezident SBA a šéf Slovenskej sporiteľne Peter Krutil.

Pohľad na zisk bánk cez čísla podľa neho hovorí jasne. Na každej tisícke eur úveru, ktorý banky poskytli ešte pred siedmimi rokmi, zarobili ročne v priemere 14 eur, pričom vlani to bolo už len 10 eur. Ak by bola súčasná úroveň ziskovosti pri poskytovaných úveroch na úrovni spred desiatich rokov, banky by v roku 2022 zarobili o 300 miliónov eur viac.  

Ako uvádza ďalej, banky dnes významne financujú slovenskú ekonomiku. Len za posledné dva roky bankový sektor poskytol viac ako 25 miliárd eur na úvery pre firmy a 40 miliárd eur pre obyvateľstvo. 

Záväzok prekročili päťnásobne

Banky pôsobiace na Slovensku zároveň tvrdia, že plnia memorandum uzatvorené s vládou v polovici roku 2020 na vyše 100 %. Členovia SBA sa vtedy zaviazali, že každoročne posilnia vlastné zdroje nevyplatením dividend minimálne o 137 miliónov eur, že navýšia úverové financovanie firiem a obyvateľstva aspoň o miliardu eur, a že zvýšia financovanie subjektov s majetkovou účasťou štátu minimálne o pol miliardy eur.  Súčasťou memoranda bolo aj zrušenie takzvaného bankového odvodu, ktorý na Slovensku existoval od roku 2013.

„Robíme dokonca ešte viac, lepšie a kvalitnejšie, ako nás Memorandum o porozumení medzi bankami a vládou zaväzuje. Za dva a pol roka odkedy platí, sme zvýšili úvery pre ľudí aj firmy o viac ako 13 miliárd eur. To je, mimochodom, až päťnásobné prekročenie nášho záväzku,“ konštatuje viceprezident SBA Daniel Kollár.

Negatívne vplyvy pocíti aj štát

Od roku 2020 do konca roka 2022 navýšili banky aj nákupy štátnych dlhopisov a financovanie štátnych organizácií o približne 2,9 miliardy eur, čo predstavuje dvojnásobné prekročenie ich záväzku. „Robíme to nielen preto, lebo si ctíme svoje záväzky, ale hlavne kvôli ľuďom. Aj my banky sa budeme mať len tak dobre, ako sa budú mať naši klienti,“ dodáva viceprezident SBA Michal Liday.

Pri zhoršenej situácii bánk môže dôjsť z ich strany k menšiemu nákupu štátnych dlhopisov. Dôsledkom by boli chýbajúce peniaze v štátnom rozpočte, čo by potom komplikovalo financovanie sociálnych balíčkov, ale aj platov pre lekárov, učiteľov či tiež 13. dôchodkov.

„Ak by slovenské banky nemohli nakupovať dlhopisy, výrazne by sa tým zúžil počet kupujúcich. Fungovanie trhu je jednoduché, čím menšia konkurencia, tým drahšie financovanie štátu, a preto aj  menej peňazí na ďalšie výdavky,“ vysvetľuje situáciu P Krutil.

Takto sa podnikať nedá

K pripravovanému osobitnému odvodu sa vyjadrila aj Asociácia finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov (AFISP). „Dôrazne sa ohradzujeme voči takémuto neprehľadnému legislatívnemu procesu a doslova náhodnému prijímaniu zákonov s vplyvom na podnikateľské prostredie. Je to v rozpore so všetkými sľubmi vlády a jej programovým vyhlásením, ku ktorému sa mnohí poslanci zaviazali,“ konštatoval šéf asociácie Martin Lancz.

Ako uviedol ďalej, hoci návrh zákona môže byť teoreticky schválený už o 2 až 3 dni, finanční agenti stále nevedia, ako bude vlastne jeho finálne znenie vyzerať, pričom má nadobudnúť účinnosť už dňom vyhlásenia. „Takto sa v podnikaní fungovať nedá,“ dodáva.

Asociácia navrhla tri riešenia. Prvým je úplne vypustiť z platenia odvodu spoločnosti, ktoré podnikajú na základe povolenia od NBS. Druhým je návrh na zvýšenie výnosu z 3 na 5 miliónov eur pre firmy, ktoré budú musieť platiť osobitný odvod. A posledným návrhom je zdaňovanie osobitným odvodom len rozdiel medzi príjmami a výdavkami firiem nad rámec 5 miliónov eur.