Foto: Shutterstock

Projekt na sledovanie korupcie a organizovaného zločinu (OCCRP) spolu s nemeckým denníkom Süddeutsche Zeitung a anonymným informátorom uverejnil správu známu aj pod názvom Suisse Secrets. Tá obsahovala informácie o neetických obchodných vzťahoch medzi bankou a vplyvnými klientmi, ktorí boli obvinení, prípadne im hrozilo obvinenie z rôznych nekalých praktík a zločinov.

Desiatky podozrivých klientov

Správa Suisse Secrets obsahuje dáta o bankových účtoch od roku 1940 až po súčasnosť. Na ich základe sa zistilo, že banka počas uplynulých desaťročí mala množstvo podozrivých klientov, voči ktorým nepodnikla žiadne preventívne ani represívne kroky. Dôvodom, prečo tak neurobila, bola podľa odborníkov snaha mať týchto klientov vo svojom bankovom portfóliu.

Podozriví klienti spojení so zločinom možno dokážu banke spôsobiť zopár problémov, ako je napríklad platenie pokút, no aj napriek tomu sa jej to pravdepodobne oplatí. Otázkou je však, dokedy. Za posledných 30 rokov čelila desiatkam trestov a na sankciách zaplatila viac ako 4,2 miliardy dolárov.

Podozrivých klientov si držali celé roky

OCCRP uviedol, že uniknuté dokumenty potvrdzujú, že banka Credit Suisse ponúkala svoje služby podozrivým klientom celé roky. A to aj po tom, ako bolo verejne známe, že sú obvinení zo závažných trestných činov.

Banka obvinenia popiera a tvrdí, že 90 % účtov, ktoré zatiaľ preverili, a súviseli s obvineniami, je už uzatvorených. A viac ako 60 % z nich bolo uzatvorených pred rokom 2015. Okrem toho tvrdí, že rizikových klientov preveruje každý rok. To však nie je úplne pravda.

Podľa informácií OCCRP boli niektoré účty otvorené aj dlho po tom, ako sa škandály klientov prevalili. Príkladom je výkonný riaditeľ nigérijskej pobočky firmy Siemens Eduard Seidel. Ten musel v roku 2008 zaplatiť pokutu 1,34 miliardy dolárov za úplatky, ktoré poskytol, no dva z jeho šiestich účtov fungovali aj ďalších desať rokov.

Na zozname sú aj „známe firmy“

K známym klientom sa radil aj filipínsky diktátor Ferdinand Marcos s manželkou Imeldou. Tí si pod falošnými menami uložili v banke približne 5 až 10 miliárd dolárov, ktoré ukradli zo štátneho rozpočtu. Veľmi podobne bol na tom aj člen srbského drogového kartelu Rodoljub Radulović. Ten cez účet prepral tri milióny dolárov. V súčasnosti je na úteku.

Iným prípadom je Ronald Li Fook-shiu, ktorý v roku 2000 požiadal banku o otvorenie účtu. Bývalý predseda hongkonskej burzy cenných papierov bol známy nielen vďaka veľkému majetku, ale aj vďaka tomu, že nejaký čas strávil vo väzení s maximálnou ochranou. Jeho kariéra sa skončila v roku 1990, keď bol obvinený z prijímania úplatkov.

O desať rokov neskôr si aj napriek tomu otvoril v banke Credit Suisse účet, na ktorom sa nachádzalo 59 miliónov švajčiarskych frakov, čo je približne 64 miliónov dolárov.

„Správne“ načasovanie

Načasovanie úniku informácií nemohlo byť pre banku horšie. V januári 2022 prišla o svojho predsedu Antónia Horta-Osória po tom, ako dvakrát porušil predpisy súvisiace s opatreniami proti COVID-19. Nehovoriac o krachu spoločnosti Greensill Capital, s ktorou bola banka priamo spojená, a o pokute vo výške približne 467 miliónov dolárov kvôli škandálom s pôžičkami v Mozambiku.

V roku 2013 banka sprostredkovala pôžičku v hodnote jednej miliardy dolárov dvom mozambickým štátnym spoločnostiam, pričom si neoverila schopnosť Mozambiku splatiť dlh. To v roku 2016 spôsobilo krajine veľkú finančnú krízu.

Švajčiarsky právny systém

Hoci terčom Suisse Secrets sa stala najväčšia švajčiarska banka Credit Suisse, cieľom bolo upriamiť pozornosť aj na švajčiarsky právny systém a pravidlá v krajine. Dôsledky úniku dát by tak mohli byť pre Švajčiarsko oveľa horšie, ako sa na prvý pohľad zdá.

Švajčiarsky regulačný orgán FINMA sa k podrobnostiam odmietol vyjadriť. Potvrdil však, že v súvislosti s únikom údajov bol s bankou v kontakte. Okrem toho uviedol, že boj proti praniu špinavých peňazí je hlavným pilierom jeho povinností. To, aké kroky podnikne a akým spôsobom bude situáciu riešiť, by sa tak mala verejnosť dozvedieť v blízkej budúcnosti.