Analýza: Slováci očakávajú, že inflácia vystúpi až nad hranicu 30 %

Redakcia FinReport 6.2.2023 Poslať

Slováci boli voči nárastu cien tovarov a služieb najskeptickejší na sklonku minulého roku. Inak povedané, vtedy boli ich očakávania vysokej inflácie najintenzívnejšie. Na začiatku tohto roku sa mierne znížili, no aj tak zostávajú na vysokej úrovni.

Foto: NBS

Očakávania až na úrovni 35 %

Inflačné očakávania Slovákov, po rekordne vysokých hodnotách koncom roka 2022, začínajú klesať, hoci stále sú vysoko nad oficiálne meranými hodnotami inflácie.

„Spotrebitelia na Slovensku v januári 2023 v priemere očakávali, že spotrebiteľské ceny v najbližších 12 mesiacoch, teda za celý rok 2023, porastú až o 32 %. Priemerná vnímaná inflácia od januára 2022 do januára 2023 bola medzi ľuďmi až na úrovni 35 %. Oficiálne meraná miera inflácie však bola o viac ako polovicu nižšia – 14,9 %,“ konštatuje analytik Národnej banky Slovenska Michal Marenčák.

Podľa neho tieto čísla ukazujú, že spotrebitelia sú na infláciu mimoriadne citliví. Časy, keď niektorí ľudia infláciu vôbec nevnímali, sú teda definitívne preč.

Ekonomicky dobé a zlé časy

Podobne ako v iných krajinách, aj na Slovensku ženy vnímajú a očakávajú v priemere vyššiu infláciu ako muži. Ľudia si tiež spájajú infláciu so zlými časmi v celej ekonomike. Vyššiu infláciu očakávajú pri nižšom raste ekonomiky a vyššej nezamestnanosti, a naopak. Súčasný ekonomický vývoj môže takéto chápanie vzťahov v ekonomike utvrdzovať.

„Podobné epizódy sú však v ekonomike skôr výnimkou. Odborná verejnosť si spája infláciu s prehrievaním ekonomiky, a teda s dobrými časmi. Toto pozorovanie platí aj pre mnoho iných krajín,“ vysvetľuje odborník.

Infláciu odvodzujeme od cien potravín

Ako uvádza ďalej, ľudia dlhodobo vnímajú zmeny v inflácii veľmi presne napriek tomu, že jej úroveň podstatne nadhodnocujú.

„Veľký vplyv na vnímanie inflácie a tvorbu inflačných očakávaní majú skúsenosti a vnemy pri nakupovaní najmä potravín. Vieme, že ľudia vnímajú infláciu individuálne na základe produktov, ktoré radi kupujú, no aj na základe vlastnej životnej skúsenosti alebo vlastných kognitívnych schopností,“ zdôvodňuje ďalej analytik.

V minulom roku narástli ceny potravín približne o štvrtinu. Rástli aj náklady na bývanie či ceny pohonných hmôt. Tieto položky sú najviac na očiach, preto niet divu, že ľudia vnímajú infláciu citlivo a dokonca vyššiu, ako sú oficiálne namerané údaje. S poklesom inflácie cien potravín by v konečnom dôsledku mali klesnúť aj inflačné očakávania ľudí.