Aktuálne extrémy počasia opäť varujú. Majitelia nehnuteľností by sa mali čím skôr poistiť alebo upraviť poistnú sumu.

Foto: Shutterstock

Aj tento rok sa potvrdzuje trend poslednej dekády, keď sa v letných mesiacoch stále častejšie vyskytujú extrémne prejavy počasia. Supercelárna búrka s extrémnym vetrom na východe Slovenska či blesková povodeň na rieke Guadalupe v americkom Texase sú najnovšími prejavmi tohto fenoménu z posledných dní. Najviac škôd na Slovensku spôsobuje jednoznačne voda, čiže typicky prudké búrky, prívalové dažde, krupobitie a následné záplavy a povodne. Problémom je, že svoju nehnuteľnosť má poistenú len necelá polovica majiteľov a časť z týchto nehnuteľností je navyše podpoistená. Táto téma je dnes opäť aktuálna po tom, ako ceny domov a bytov prekonali historické cenové maximá z roku 2022, keď medziročne stúpli o vyše 12 %. Tým pádom pravdepodobne opäť stúpol podiel nehnuteľností, ktoré sa dostali do stavu podpoistenia a ich majitelia by mali čím skôr prehodnotiť ich poistnú sumu.

Domy a byty ohrozujú prírodné živly stále viac. Poisťovne hlásia medziročné nárasty o vyše 100 %

V roku 2023 hlásila Allianz-Slovenská poisťovňa vyše 11 500 poistných udalostí spôsobených prírodnými živlami, čo predstavovalo 185 % medziročný nárast. Pri povodniach a záplavách bol výskyt udalostí dokonca štvornásobne vyšší. Rok 2024 pokračoval v trende: od začiatku júna do polovice júla poisťovňa evidovala 3 706 poistných udalostí v dôsledku živlov, čo bolo medziročne o 135 % viac a vyplatené plnenia dosiahli 5 miliónov eur, čo je takmer rovnaká suma ako za celý rok 2022. Uniqa zase hlásila v roku 2023 medziročný takmer 100 % nárast poistných udalostí spôsobených živlami a 4x nárast spôsobených škôd, pričom plnenia pri povodniach a záplavách len za jediný mesiac september 2024 boli vyššie ako za celý rok 2022.

Kto za posledný rok nemenil poistnú sumu a nemá indexáciu, má svoju nehnuteľnosť podpoistenú

Vyššie uvedené čísla jasne ukazujú, že výskyt aj spôsobené škody v dôsledku prírodných živlov každoročne rastú. Je preto alarmujúce, že podľa odhadov Slovenskej asociácie poisťovní SLASPO je poistená len necelá polovica nehnuteľnosti, pričom poistenie nehnuteľnosti je jedno z najlacnejších vzhľadom na pomer ceny a poistných súm. Komplexný balík poistenia bytu môže stáť typicky už od 100 € ročne, poistenie domu zvyčajne stojí od 150 € ročne.
Problémom je však aj to, že časť existujúcich poistných zmlúv je zastaralých. To znamená, že nehnuteľnosti sú reálne podpoistené, čiže poistná suma na zmluve nezodpovedá aktuálnej hodnote nehnuteľnosti. „Podpoistenie sa na Slovensku vyskytuje dlhodobo, avšak v čase klesajúcich cien bývania od leta 2022 do leta 2024 to nebola zásadná téma. Pokles cien totiž pri niektorých zmluvách takpovediac vyriešil predchádzajúce podpoistenie. Dnes je však tento problém späť, keďže podľa NBS aj Štatistického úradu ceny nehnuteľností prakticky na celom Slovensku prekonali historické maximá z roku 2022. Napríklad podľa Štatistického úradu vzrástli ceny nehnuteľností len za posledný rok o vyše 12 percent. Kto teda nemá nastavenú indexáciu poistnej sumy a za posledné roky nezvyšoval na svojej zmluve poistnú sumu, má svoj byt či dom vysoko pravdepodobne podpoistený. To znamená, že aktuálne nie je plne chránený pred prírodnými živlami,“ vysvetľuje Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko.

Podpoistenie na Slovensku umocňuje aj fakt, že ceny bývania na Slovensku rastú vysokým tempom. Od roku 2010 zdraželi ceny starších bytov o 115 % a ceny novostavieb o vyše 70 %. "Ak sa cena bývania za 15 rokov zvýšila na viac ako dvojnásobok, mala sa rovnako zvýšiť poistná suma. Kto si poistnú sumu za toto obdobie v rovnakej miere nezvýšil, nemá bývanie riadne chránené a pri škode dostane od poisťovne preplatenú necelú polovicu škody," upozorňuje Marián Búlik.

Poisťovať sa na poslednú chvíľu podľa predpovede počasia nemá zmysel. Poisťovne majú pre povodeň a záplavu čakaciu dobu

Kto nemá svoje bývanie poistené proti prírodným živlom, má najvyšší čas tak urobiť. Pravidelne sa opakujúca letná sezóna extrémneho počasia už totiž začala. Ako ukazuje historická skúsenosť, záujem o poistenie nehnuteľnosti pravidelne stúpa po veľkých prírodných katastrofách, ako bolo tornádo na Morave v roku 2021 alebo minuloročné záplavy na Záhorí a na Kysuciach. „Problém je, že tento záujem o poistenie vždy vydrží len mesiac či dva a následne sa všetko vráti do starých koľají. To znamená, že ľudia s existujúcou zmluvou neupravujú poistnú sumu podľa vývoja cien, a ďalší majitelia sa rozhodnú nechať svoj dom či byt ďalej nepoistený v snahe ušetriť,“ popisuje situáciu Marián Búlik.

Časť ľudí sa spolieha na predpovede počasia a počítajú s tým, že sa pri hroziacej povodni či záplave rýchlo poistia. „V skutočnosti je v tomto momente na poistenie pre prípad záplavy a povodne už neskoro. Takmer všetky hlavné poisťovne majú pre túto dvojicu živlov povinnú čakaciu dobu v trvaní 10 dní. To znamená, že poistná ochrana pred povodňou a záplavou začína po podpise zmluvy platiť až o 10 dní. Ak mi dom zaplaví voda skôr, mám síce uzavretú zmluvu, avšak poistná ochrana ešte nezačala platiť a poisťovňa mi zo škody nepreplatí ani cent,“ objasňuje Marián Búlik z OVB Allfinanz Slovensko. Preto nemá zmysel čakať a poistenie treba uzavrieť čím skôr.

Poistenie nehnuteľnosti a poistenie domácnosti: čo je čo a prečo ich treba kombinovať

Poistenie nehnuteľnosti a poistenie domácnosti sú dva kľúčové typy ochrany, ktoré sa vzájomne dopĺňajú a ktoré by mal mať uzavreté každý majiteľ domu, bytu či chaty.

Poistenie nehnuteľnosti sa vzťahuje na samotnú stavbu, čiže múry, strechu, okná, dvere a ďalšie stavebné súčasti budovy. Poistenie domácnosti pokrýva finančné straty za zničené vybavenie domu či bytu. Pri povodniach a záplavách alebo zatečení interiéru vodou typicky cez pootvorené okno je to najmä nábytok, spotrebiče a elektronika, ako aj ďalšie hnuteľné veci. „Kto chce mať svoje bývanie skutočne chránené, mal by si uzavrieť oba typy poistenia. Živly si totiž nevyberajú a pri nešťastnej udalosti spôsobujú škody na múroch, oknách či dverách rovnako ako na vnútornom vybavení,“ vysvetľuje Marián Búlik.

Ako poistenie proti živlom funguje

Kvalitné poistenie nehnuteľnosti musí v prvom rade kryť živelné riziká, ktoré spôsobujú na bývaní najvyššie škody. Podľa štatistík poisťovní sú to jednoznačne škody spôsobené vodou, čiže povodeň a záplava a atmosférické zrážky. Vynechať však netreba ani ďalšie živly, a to úder blesku a požiar (ktorých riziko rastie najmä pri suchom lete a vysokých teplotách), víchricu (jav, ktorý sa pri tzv. supercelách vyskytuje stále častejšie), krupobitie a ďalšie. Keď nehnuteľnosť či domácnosť poškodí prírodný živel, poisťovňa urobí obhliadku a na základe zistenej miery poškodenia vyplatí škodu odvodenú od poistnej sumy.

Pri poistení majetku sa vyskytujú aj výluky, o ktorých je dobre vedieť. Ak sa napríklad nehnuteľnosť nachádza v lokalite, kde sa v nedávnej minulosti vyskytla povodeň, pre viaceré poisťovne bude takáto nehnuteľnosť rizikovejšia. Buď ju nepoistia, alebo bude poistenie stáť viac. Prípadne – a to je tretia možnosť – budú pri takejto nehnuteľnosti kryté všetky škody okrem tých spôsobených povodňou a záplavou.

V niektorých prípadoch sa pri poistení môže zísť aj špecifické pripoistenie. Napríklad nie všetky poisťovne automaticky zahŕňajú do poistenia domu aj vedľajšie stavby, ako sú garáže, altánky a podobne. Pripoistenie nákladov na odstraňovanie následkov povodne či záplavy zase pomôže financovať pracnú likvidáciu nánosov blata a vysúšanie múrov.

Partner témy