Po lúpeži v Louvre: Ako poisťovne chránia kultúrne dedičstvo Európy

Foto: Shutterstock

Bezpečnostné systémy nie sú neomylné

Incident z októbra 2025, keď zlodeji za štyri minúty odcudzili niekoľko šperkov francúzskeho korunovačného dedičstva, šokoval celý svet. Louvre pritom patrí medzi najstráženejšie múzeá planéty. O to viac udalosť odhalila zraniteľnosť historických budov, ktoré nemožno jednoducho prispôsobiť moderným bezpečnostným normám.

Múzeá dnes využívajú rozsiahle kamerové systémy, senzory pohybu, špeciálne vitríny či kontrolované vstupy. Rozhodujúci je však stále ľudský faktor – vyškolený personál, prísne procesy pri manipulácii s exponátmi a preverovanie dodávateľov.

Poistenie ako nevyhnutná súčasť prevádzky

V Európe už väčšina významných galérií a múzeí využíva špecializované produkty ako „fine art insurance“ alebo „museum insurance“. Ponúkajú ich globálne poisťovne, napríklad AXA XL, Generali Art alebo DUAL. Kryjú nielen krádež, ale aj poškodenie pri transporte, vandalizmus, živelnú udalosť či dokonca prerušenie prevádzky.

Poisťovne však v takýchto prípadoch nekryjú „všetko automaticky“. Pred uzavretím poistky zvyčajne prebieha audit rizík – hodnotí sa úroveň fyzickej ochrany, technické vybavenie, dokumentácia zbierok aj spôsob ich uloženia. Ak múzeum nesplní štandardy, môže byť poistné plnenie krátené alebo vôbec neposkytnuté.

Niektoré štáty navyše využívajú tzv. štátnu indemnitu – systém, v ktorom štát garantuje poistenie zapožičaných zbierok. Ide o lacnejšiu alternatívu k komerčnému poisteniu, ktorá je bežná vo Francúzsku, Spojenom kráľovstve či Nemecku.

Hodnota, ktorá presahuje peniaze

Pre poisťovne je najväčšou výzvou fakt, že mnohé diela majú nevyčísliteľnú kultúrnu hodnotu. Finančná náhrada môže pokryť len materiálnu stratu, nie historický či symbolický význam umeleckého diela. Francúzsky minister kultúry po lúpeži v Louvre pripomenul, že odcudzené predmety boli „neoceniteľným dedičstvom“, ktoré nemožno plnohodnotne nahradiť žiadnou poistkou.

Preto sa poistenie vníma ako posledná vrstva ochrany. Základom zostáva prevencia – fyzické zabezpečenie, pravidelné audity, digitalizácia zbierok a nepretržité monitorovanie.

Slovenské múzeá: rovnaké riziká, menšie rozpočty

Aj slovenské múzeá a galérie môžu využiť podobné poistné krytie ako ich západoeurópski kolegovia. V praxi však rozhoduje rozpočet. Menšie inštitúcie často volia len základné krytie, ktoré sa vzťahuje na požiar, vandalizmus alebo krádež s násilným vniknutím. Komplexné produkty typu „all risks“ si môžu dovoliť len väčšie národné galérie alebo špecializované výstavy financované zo zahraničných grantov.

Podmienkou poistného plnenia je vždy odborné ocenenie zbierky a preukázanie primeranej úrovne zabezpečenia. Poisťovne často vyžadujú aj pravidelnú revíziu systému, bezpečnostný audit alebo spoluprácu s políciou.

Poisťovne ako partneri kultúry

Poistenie kultúrnych inštitúcií je úzko prepojené s finančným trhom. Hoci ide o úzku a špecializovanú oblasť, jej význam rastie. V posledných rokoch pribúdajú produkty šité na mieru pre múzeá, zbierky či súkromných zberateľov.

Poisťovne sa zároveň stávajú dôležitými partnermi štátu aj kultúrnych inštitúcií – nielen pri krytí rizík, ale aj pri prevencii. Mnohé z nich poskytujú bezpečnostné audity, školenia alebo konzultácie o správe zbierok.

Dedičstvo si vyžaduje rovnováhu

Lúpež v Louvre je mementom, že kultúrne dedičstvo nemožno chrániť iba technológiou či poistkou. Ide o hľadanie rovnováhy medzi prístupnosťou pre verejnosť a zodpovednosťou voči histórii.

Poisťovne dokážu zmierniť finančné následky, no pravú hodnotu diel – ich príbeh, autenticitu a kultúrny význam – ochráni len dôsledná prevencia a spoločenský rešpekt k umeleckým pokladom, ktoré patria nám všetkým.