Aj naše banky už pracujú so zápornými úrokovými sadzbami

Foto: Shutterstock

Poplatky za bezpečné uloženie peňazí

Nekonvenčný finančný nástroj otáča naopak bežné bankárske praktiky. Namiesto toho, aby vám banka platila za to, že ste si v nej uložili peniaze, platíte vy banke za to, že vám to dovolí. Dá sa to nazvať aj poplatkom za uskladnenie.

S takýmito zápornými úrokovými sadzbami sa pracuje už aj v našich bankách. Začala s tým Tatra banka a po nej pribudla aj ČSOB. Takýto opačný bankový postup však platí iba pre bohatých firemných klientov, čiže pre tých, ktorí majú na účtoch viac ako jeden milión eur. A banke tak musia platiť za to, že si v nej môžu bezpečne uložiť svoje financie.

Dôvod tohto opatrenia má svoju jednoduchú príčinu. Banky pri vkladoch nad určitú sumu odvádzajú financie do Fondu ochrany vkladov aj do rezolučného fondu, a takisto musia platiť cez Národnú banku Slovenska (NBS) Európskej centrálnej banke (ECB).

Boj s nízkou infláciou, ale aj snaha o podporu ekonomiky

V ČSOB to funguje tak, že pri zostatku na bežnom účte podnikateľa alebo firmy do jedného milióna eur sa záporná sadzba neuplatňuje. Pri vyššej hotovosti na účtoch však už banke musí platiť za bezpečné uloženie peňazí. „Pri zostatku nad jeden milión eur je úroková sadzba 0,5 % p. a. a pri zostatku nad päť miliónov eur je sadzba 0,7 % p. a.,“ objasňuje hovorkyňa ČSOB Anna Jamborová.

Zápornú úrokovú sadzbu podľa nej spôsobil boj s nízkou infláciou v eurozóne, ale aj snaha podporiť ekonomiku dostupnými úvermi, či zavedenie mínusovej sterilizačnej sadzby ECB. ČSOB však zatiaľ nepredpokladá uplatnenie takéhoto úročenia na bežných účtoch fyzických osôb.

Niektoré banky zaviedli záporné úrokové sadzby pri firemných účtoch, ktoré vedú v inej mene ako v eurách už koncom minulého roka. V Tatra banke podliehajú účty právnických osôb so zostatkom nad tri milióny eur poplatkom za vedeniu účtu vo výške 0,40 % p. a.

„Negatívnu úrokovú sadzbu na bežných účtoch banka uplatňuje len v tých prípadoch, keď klient uprednostní toto riešenie pred aplikáciou poplatku za vedenie účtu s nadlimitným kreditným zostatkom,“ objasňuje podmienky hovorkyňa Zuzana Žiaranová. V banke zatiaľ neuvažujú o záporných úrokových sadzbách na depozitné produkty pre spotrebiteľov.

Banky síce hovoria nie, ale možno raz príde rad aj na bežných klientov

Podľa analytikov je cieľom záporného úročenia, okrem iného, aj presvedčiť firmy, aby financie presunuli inam, alebo investovali do bankových produktov. „Očakávam, že v ďalšom kroku banky skúsia zaťažiť zápornými úrokmi aj firemné eurové účty s veľmi vysokými zostatkami,“ vysvetľuje finančný analytik OVB Allfinanz Marián Búlik s tým, že zatiaľ to platí len pre účty vedené v inej ako eurovej mene.

Na to, že banky v budúcnosti budú zvažovať zavedenie záporných úrokových sadzieb na vkladoch, by sa však mali pripraviť aj bežní klienti. „Nedá sa vylúčiť, že niektorá banka nemôže toto opatrenie rozšíriť aj na fyzické osoby, aj keby riskovala výraznejší odlev úspor bonitnejších klientov. Prínos pre bežných ľudí vidím minimálny. Ak, tak sekundárny v tom, že časť peňazí by sa presunula do obehu a pomohla rozprúdiť ekonomiku,“ reaguje výkonný riaditeľ Finančného kompasu Maroš Ovčarik.

Banky sa snažia už teraz motivovať klientov, aby presúvali svoje financie do podielových fondov, alebo aby svoje úspory investovali na finančných trhoch. Zavádzajú rôzne jednoduché formy investovania pre bežných ľudí a využívajú aj pandemické obdobie na to, aby motivovali ľudí k investovaniu, plánovaniu a správe svojich peňazí.

„Potenciál je obrovský. K septembru 2020 mali Slováci na bankových účtoch vyše 39 miliárd eur, z toho na bežných účtoch bolo 22 miliárd eur,“ analyzuje situáciu M. Búlik.

Sporenie na účte je už teraz akoby záporne úročené

Nadnesene môžeme hovoriť o záporných úrokových sadzbách pre bežných ľudí už aj v dnešných podmienkach. Ak totiž sporíte každý mesiac napríklad 50 eur a ukladáte si ich na účet s úrokom 0 % ročne, tak by ste po piatich rokoch mali mať nasporenú sumu 3 000 eur. Reálna hodnota je však nižšia, približne 2 852 eur. Z vašich úspor vám totiž odkrojila inflácia aj bankové poplatky.

„To je takmer také, akoby ste mali záporný úrok, teda platili banke za to, že si u nej odkladáte peniaze,“ vysvetľuje predseda predstavenstva Prvej penzijnej správcovskej spoločnosti Poštovej banky Martin Kaňa. Bežní obyvatelia prerábajú na sporiacich účtoch, kde zvykne byť úrok aj o niečo vyšší než nula. Hoci aktuálna inflácia nie je vysoká, nedokáže ju vykryť. Odborníci preto vyzývajú na investovanie, ktoré vie zhodnotiť peniaze v čase.

Podľa M. Kaňu, ak by klient 50 eur mesačne investoval v nejakom aktívnom fonde, jeho úspory by sa po piatich rokoch zhodnotili na úroveň 3 505 eur, a to aj po zohľadnení inflácie na úrovni aktuálnych dvoch percent.