Zástupcovia samospráv a združenie Budovy pre budúcnosť apelujú na vládu, aby medzi svoje priority zaradila systematickú obnovu verejných budov

Predstavitelia združenia Budovy pre budúcnosť s predstaviteľmi Únie miest Slovenska (ÚMS), Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) a Samosprávnych krajov Slovenska (SK8) zaslali dotknutým ministerstvám výzvu s konkrétnymi požiadavkami a návrhmi riešení.
„Slovensko stojí pred rozhodnutím – buď sa pustíme do systematickej obnovy a znížime závislosť od drahých energií, alebo necháme školy, nemocnice a úrady ďalej chátrať," vyjadril sa predseda Správnej rady platformy Budovy pre budúcnosť (BPB) Peter Robl.

Výzva pre štyri rezorty

Podľa vyjadrenia združenia sú tri štvrtiny verejných budov energeticky nehospodárne, výdavky na energie z verejných rozpočtov sa podľa nich pohybujú od 500 do 780 miliónov eur ročne. Pripravené sú však aj projekty obnovy za vyše 770 miliónov eur, na ktoré nestačili prostriedky.
Výzvu smerovala štvorici rezortov, a to ministerstvu investícií, ministerstvu hospodárstva, ministerstvu životného prostredia a ministerstvu dopravy, zahŕňala konkrétne návrhy riešení. Je medzi nimi revízia Operačného programu Slovensko a vyčlenenie prinajmenšom 270 miliónov eur ročne na obnovu verejných budov.

Obnova verejných budov je potrebná

Navrhujú tiež vytvorenie zákona o energetickej efektívnosti, ktorý by vytvoril rámec pre širšie využívanie garantovaných energetických služieb. Medzi riešenia zahrnuli aj uvoľnenie ďalších zdrojov z Modernizačného fondu pre pripravené projekty obnovy. Navrhujú aj Národný plán obnovy budov a stanovenie investičnej potreby aspoň 550 miliónov eur ročne so záväzným pomenovaním zdrojov jej financovania do roku 2034.
„Únia miest Slovenska sa pripojila k tejto výzve, pretože stav verejných budov na Slovensku je alarmujúci, a mestá a obce s tým denne zápasia. Nové programové obdobie príde až v roku 2028, nevieme, na aké výzvy sa máme pripraviť. Mestá majú pripravené projekty už aj so stavebnými povoleniami, preto žiadame štát, aby uvoľnil prostriedky na ich realizáciu," uviedla prednostka Mestského úradu v Trnave Katarína Koncošová z ÚMS. S potrebou obnovy verejných budov súhlasí aj predseda SK8 a trnavský župan Jozef Viskupič.
„Obnova verejných budov nie je len technická modernizácia. Je to investícia do prostredia, v ktorom sa vzdelávame, liečime a poskytujeme verejné služby. Slovensko potrebuje stabilný systém financovania obnovy verejných budov, ktorý umožní krajom plánovať bez kompromisov. Iba tak dokážeme zanechať budúcim generáciám regióny, ktoré sú moderné, energeticky úsporné a kvalitné pre život," vyjadril sa.

V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem

Investície podľa nich nie sú dostatočné

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) oceňuje, že v posledných rokoch smerovali do obnovy verejných, školských a sociálnych budov významné zdroje. Napriek tomu sú tieto investície podľa nich nedostatočné vzhľadom na celkový infraštruktúrny dlh, ktorý presahuje 46 miliárd eur.
„Mnoho samospráv má spracované projektové dokumentácie pre obnovu svojich budov, ktoré však doposiaľ neboli realizované z dôvodu neúspešnosti ich projektov a ak tieto zámery nebudú dofinancované, dokumentácie prepadnú a obce budú musieť vynaložiť ďalšie financie na ich aktualizáciu v novom programovom období," povedal podpredseda Komory miest v ZMOS a starosta bratislavskej mestskej časti Ružinov Martin Chren.

Fond na predprojektovú prípravu

ZMOS označil za kľúčové aj zriadenie Fondu na predprojektovú prípravu, čo by mal byť nástroj, ktorý by mal financovať ako novú projektovú dokumentáciu, tak aj energetické certifikáty, audity, aktualizácie existujúcich dokumentácií a refundáciu nákladov, ktoré už z vlastných rozpočtov zaplatili samosprávy. Zároveň by umožnil rýchlo využiť pripravené projekty a ihneď začať s investíciami do obnovy budov v mestách a obciach.
Analýzy ukazujú, že na to, aby Slovensko splnilo cieľ obnovy troch percent verejných budov ročne, teda minimum pre zabezpečenie ich životnosti, je nutné ročne investovať 550 miliónov eur. Samosprávy a združenie Budovy pre budúcnosť tiež vystríhajú pred tým, že ak vláda neprijme dodatočné opatrenia, obnova verejných budov sa už koncom tohto roka v podstate zabrzdí. To by ale malo negatívny dopad aj na stavebný sektor a regionálnu ekonomiku.
„Obnova verejných budov nie je len otázkou komfortu a estetiky, ale predovšetkým rozumnou investíciou. Každých 100 miliónov eur vložených do obnovy prinesie štátu späť asi 30 miliónov eur vo forme daní a odvodov," uzavrel Peter Robl.

Viac k témam: Ficova vláda 2023 - 2027 (koalícia Smer-SD Hlas-SD SNS), Obnova budov, SamosprávyZdroj: SITA.sk - Zástupcovia samospráv a združenie Budovy pre budúcnosť apelujú na vládu, aby medzi svoje priority zaradila systematickú obnovu verejných budov © SITA Všetky práva vyhradené.

© SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. si vyhradzuje výlučné právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.