Zamestnávatelia žiadajú reformu vzdelávania, Slovensko môže prísť o najlepších absolventov

BRATISLAVA 30. júla (WebNoviny.sk) - Bez komplexnej reformy systému vzdelávania stratí Slovensko najlepšiu časť absolventov, z ktorých bude čoraz viac hľadať uplatnenie v zahraničí. Tvrdí to Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) vo svojej tlačovej správe, ktorú agentúre SITA zaslala Michaela Fleischmannová z RÚZ.
Ročne ukončí na Slovensku štúdium medicíny asi 500 absolventov, viac ako tretina z nich však odchádza pracovať do zahraničia. Šance, že sa vrátia, sú podľa zamestnávateľov minimálne a práve takíto odborníci nám chýbajú doma čoraz viac.

Chýbajú lekári aj zubári

"Na Slovensku chýba 900 lekárov a 1 000 zubárov. Problém sa pritom zďaleka netýka len medikov a sektoru zdravotníctva. Už dlhší čas nám chýbajú aj informatici, konštruktéri či biotechnológovia. Mladí ľudia na slovenských školách radšej študujú ľahšie humanitné odbory a nadaní Slováci odchádzajú mimo hranice našej krajiny za atraktívnejším vzdelávaním a perspektívnejším uplatnením na trhu práce," tvrdí RÚZ.
Návrhy opozície na spoplatnenie štúdia medicíny pre absolventov odchádzajúcich do zahraničia považujú zamestnávatelia za málo efektívny pokus o liečenie jediného z mnohých symptómov namiesto stanovenia diagnózy choroby samotnej.

Odporúčame:Vysokoškoláci na Slovensku myslia na svoju budúcnosť, na zábavu a voľný čas míňajú menej peňazí

"Nemocný je systém vzdelávania na Slovensku, ktorý sa nikomu nedarí liečiť. Problémom však nie je len odchod absolventov slovenských škôl za prácou v zahraničí. Najviac znepokojujúcim faktom súčasnosti je, že narastá trend odchodu slovenských študentov. Kým v roku 2002 ich študovalo v zahraničí 11 281, v roku 2006 už 22 982 a v roku 2012 to bolo už 36 455. V roku 2016 študovalo za hranicami Slovenska 17 percent vysokoškolákov," konštatujú zamestnávatelia.

Kritický nedostatok kvalifikovaných ľudí

Najviac Slovákov odchádza za štúdiom do Českej republiky. V roku 2016 ich tam študovalo skoro 23 000. Po susednom Česku vyhľadávajú najčastejšie vysokoškolské vzdelanie v ďalších krajinách, ako je Maďarsko, Veľká Británia, Dánsko, Rakúsko, Nemecko či Poľsko. Iba menej ako polovica z nich uvažuje, že sa po ukončení štúdia vráti na Slovensko. Navyše viac ako 300 000 Slovákov trvalo pracuje v zahraničí.

Odporúčame:Sulíkova SaS vystavila vysvedčenie ministerke školstva Lubyovej

Slovenské školstvo pritom podľa RÚZ netrpí nedostatkom návrhov ako prebiehajúci únik mozgov zvrátiť, chýba politická vôľa či schopnosť systémové opatrenia presadiť. Nové ekonomické výzvy a digitálna ekonomika na naše pomalé reformy nečakajú a slovenské školstvo a jeho absolventi sú na ne pripravení čoraz menej.
Zamestnávatelia dôrazne upozorňujú vládu na kritický nedostatok kvalifikovaných ľudí a volajú po zásadnej zmene vzdelávacieho systému, ktorý už dávno neprodukuje dostatok absolventov s potrebnými zručnosťami.

Predstavili vlastný návrh

RÚZ na jar tohto roku predstavila vlastné návrhy na konkrétne systémové zmeny vzdelávacieho systému a s podporou väčšiny zamestnávateľských zväzov a združení k nim otvorila celospoločenskú diskusiu.
Reforma z pohľadu zamestnávateľov vyžaduje predovšetkým zmenu spoločenského nazerania na poslanie vzdelávania. "Potrebujeme sa posunúť v jeho vnímaní od snahy uspokojovať primárne dopyt študentov k uspokojovaniu primárne potrieb trhu práce," vysvetlili zamestnávatelia.

Odporúčame:Návrh SaS o zriadení virtuálneho účtu za štúdium medicíny je diskriminačný, tvrdia odborári

Jedným z kľúčových predpokladov pre fungovanie terciárneho vzdelávania je podľa nich vznik Prognostického útvaru. Organizačne by malo ísť o štruktúru, ktorá by bola schopná na báze prognóz, štatistických údajov (národných a nadnárodných), prognostických a ďalších modelov definovať potreby trhu práce. Kľúčovú úlohu v navrhovanom modeli zohráva zvýhodňovanie študentov podľa výsledkov z maturity.

Nedostatky v modeli vysokých škôl

RÚZ vidí nedostatky v terciárnom vzdelávaní v riadiacom modeli vysokých škôl. Podľa navrhovanej reformy by sa mala posilniť manažérska nezávislosť a zodpovednosť rektora, autonómia vysokých škôl pri koncipovaní interných riadiacich procesov či externé alebo povinné interné monitorovanie výsledkov vedy a výskumu v kontexte zmien systému akreditácie, ale tiež vzdelávania.
Reforma by mala transparentne a čo najobjektívnejšie diferencovať a následne „pozitívne diskriminovať“ študentov s najlepšími výsledkami. Okrem istoty bezplatného štúdia to znamená aj možnosť získať dodatočnú finančnú podporu zo štipendií, ak sa maturanti rozhodnú pre štúdium odborov, ktoré budú zaradené medzi dôležité z pohľadu ekonomickej konkurencieschopnosti a udržateľnosti spoločenského rozvoja.
Viac k témam: práca, študenti, uplatnenie absolventov, zamestnávateliaZdroj: Webnoviny.sk - Zamestnávatelia žiadajú reformu vzdelávania, Slovensko môže prísť o najlepších absolventov © SITA Všetky práva vyhradené.

Zdroj a foto: SITA

© SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. si vyhradzuje výlučné právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.

Ready Made Maklér

Staňte sa samostatným
finančným agentom už dnes.

Robte biznis,
byrokraciu nechajte na nás.