Z pustnúceho parku vznikla zoologická záhrada, dnes v nej žije vyše 500 zvierat a 130 druhov

ZOO, ktorá patrí medzi najmenšie na Slovensku, má za sebou takmer štyri desaťročia existencie. Od roku 2021 ju vedie Karol Dzurik najmladší, ide o vnuka zakladateľa ZOO, a teda už o tretiu generáciu Dzurikovcov.

Miesto s bohatou históriou

Zoologická záhrada v Spišskej Novej Vsi sa nachádza na mieste historického Madaras Parku, ktorý vznikol v roku 1909. Mesto Spišská Nová Ves vtedy ako jedno z významných uhorských miest nadviazalo na trend vznikajúcich parkov určených na relax a oddych.
„Mohlo by sa zdať, že názov parku je odvodený od mena rodiny, ktorá predala väčšinu územia parku, no nie je to tak. Zhodou okolností bol ich menovcom budapeštiansky umelec, maliar Viktor Madarász, ktorý navrhol, ako má vyzerať táto rekreačná oblasť a park pre obyvateľov mesta. Bola tu tančiareň, jazero, v ktorom sa ľudia mohli kúpať, člnkovať, bola tu reštaurácia či žandárska stanica,“ opísala pre agentúru SITA bývalá riaditeľka ZOO a mama súčasného riaditeľa Jana Dzuriková.

Nápad, ktorý zmenil pustnúci park

Neskôr, v 70. rokoch lokalitu podľa jej slov premenovali na Sad mládeže, ten však začal pustnúť. S nápadom zrevitalizovať už zdevastovaný park prišiel v 80. rokoch jej svokor Karol Dzurik.
„Keď sa začalo s obnovou, a do areálu prileteli prvé divé kačky, napadlo mu, že by bolo pekné, ak by sa park zaplnil zvieratkami a vznikol zoopark. Zakúpil postupne prvé labute, prvého srnca a kozy, a ďalšie zvieratká. V roku 1992 sme už získali štatút zoologickej záhrady. Keď svokor v roku 2000 odišiel do dôchodku, zoologickú prevzal jeho syn, môj manžel Karol Dzurik,“ opísala Dzuriková, ktorá po ňom šéfovala ZOO od roku 2006.

Spolupráca so zahraničnými ZOO

Spišskonovoveská ZOO bola v roku 1994 prijatá medzi členov Únie českých a slovenských zoologických záhrad. V roku 2006 sa s vtedajšou rozlohou 6,5 hektára rozšírila o 1,5 hektára. Väčšinu zvierat získala z členských zoologických záhrad Únie českých a slovenských zoologických záhrad či zo spriatelených zoologických záhrad.
„Máme kontakty s poľskými, maďarskými i českými zoologickými záhradami. Vzácne zvieratá od súkromných chovateľov nemôžeme získavať, ani im dávať prírastky a podobne. Išlo by o obchodovanie so zvieratami, ktoré je zakázané. Takže, keď sa rozhodneme pre nejaké zvieratá, porozprávame sa s riaditeľmi zoologických záhrad alebo so zoológmi,“ vysvetlil súčasný riaditeľ ZOO Karol Dzurik najmladší.
Úlohu pritom podľa jeho slov zohráva aj koordinátor, ktorý určuje, či môžu a za akých podmienok ísť dané zvieratá do konkrétnej zoologickej záhrady. Cieľom je zabrániť kríženiu krvi a degenerácii vývoja týchto zvierat. „Najvzácnejšie sú vždy tie zvieratá, ktoré sú už v prírode buď úplne vyhynuté, alebo sa ich počet vo voľnej prírode blíži k takému, že ich vyhliadka nie je veľmi pozitívna. Zapísané sú v Červenej knihe ohrozených zvierat, chránené dohovorom Cites, chránené zákonom,“ poznamenal Dzurik. Medzi ne patrí aj tamojší tiger ussurisjký. Na Spiš prišiel zo zoologickej záhrady zo Zlína.

V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem

Bývalá riaditeľka Dzuriková pripomenula, že v minulosti mali zoologické záhrady iba poznávaciu funkciu. „Keď vznikali, všetky chovné zariadenia boli maličké, aby v malom priestore videli návštevníci čo najviac zvierat. Dnes sa snažíme, aby pri poznávacej funkcii, a teda, že ľudia vidia zvieratá naživo, mali možnosť vidieť aj prostredie, v ktorom prirodzene žijú, teda prispôsobovať tieto podmienky,“ uviedla.

Modernizácia a nové výbehy

Spišskonovoveská ZOO si tak dala záväzok každý rok postupne výbehy pre zvieratá zväčšovať, modernizovať, a čo najviac ich prispôsobovať ich prirodzenému prostrediu. V tomto roku sa napríklad pustili do výstavby nového chovného zariadenia pre leva Lorda, počas najbližšej zimy už bude v novom zimovisku aj exotické vtáctvo. V minulosti takto rozšírili chovné zariadenie pre medvede či pre šimpanza, kde sa v súčasnosti nachádza u návštevníkov obľúbený orangutan bornejský Momo.
ZOO profituje z danej lokality, vďaka množstvu stromov tam majú zvieratá dostatok tieňa. Sviežosť a vlahu areálu dodáva aj potok Holubnica, ktorý ním preteká. „Všetky zvieratá majú prirodzené napájanie aj pomocou tohto potoka a tiež pomocou veľkého jazera, ktoré tu máme. Je výborným biotopom pre vodné vtáctvo, korytnačky,“ opísala Dzuriková. Jej syn dodáva, že nebyť zoologických záhrad, mnoho druhov zvierat by už vo voľnej prírode úplne vyhynulo.

V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem

„Zoologické záhrady plnia veľmi dôležitú edukačnú činnosť a môžu tak priamo pôsobiť na verejnosť, aby pochopila dôležitosť zoologických záhrad, a ako veľmi človek zasahuje negatívnym spôsobom do prírody. Každá zoologická záhrada sa snaží prispôsobovať chovné zariadenia čo najviac k prirodzenému biotopu jednotlivých druhov zvierat. Samozrejme, že voľnosť ako vo voľnej prírode sa dosiahnuť nedá, ale o to viac sa zvieratá majú v zoologických záhradách lepšie, nehrozí im nebezpečie, majú stálu, kvalitnú potravu, dožívajú sa vyššieho veku,“ skonštatoval riaditeľ ZOO Dzurik.

Viac k témam: ZooZdroj: SITA.sk - Z pustnúceho parku vznikla zoologická záhrada, dnes v nej žije vyše 500 zvierat a 130 druhov © SITA Všetky práva vyhradené.

© SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. si vyhradzuje výlučné právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.