Vytlačí Západ Čínu z Afriky? Rozhodnúť môže jedna železnica

Megaprojekt známy ako Lobitský koridor sa postupne mení z ambiciózneho plánu na reálnu skúšku toho, či dokáže konkurovať čínskemu vplyvu v africkom baníctve. Koridor má prepojiť Angolu, Konžskú demokratickú republiku a Zambiu a zabezpečiť export medi a kobaltu - strategických surovín potrebných pre energetickú transformáciu a výrobu batérií.
Projekt podporovaný investíciami vo výške viac než 2,7 miliardy dolárov stavia najmä na obnove železničnej infraštruktúry. Kľúčovým prvkom je historická Benguelská železnica, ktorá vedie z angolského prístavu Lobito až k hranici s Konžskou demokratickou republikou. Veľká časť trate bola zničená počas občianskej vojny v Angole a obnovovala ju čínska firma až do roku 2019.
O tri roky neskôr získalo prevádzku trate európske konzorcium Lobito Atlantic Railway (LAR), ktoré má počas nasledujúcich 30 rokov zabezpečovať prepravu nerastov aj správu terminálu v Lobite. Cieľom je dostať veľké objemy surovín z baní na juhu Konžskej demokratickej republiky a severnej Zambii k Atlantiku a následne na svetové trhy.

EÚ preberá vedúcu úlohu

Projekt bol dlhé roky prezentovaný ako odpoveď Západu na dominantné postavenie Číny v africkom ťažobnom sektore. Spojené štáty cez Development Finance Corporation poskytli približne 550 miliónov dolárov na modernizáciu železnice a podporu exportu kritických minerálov. Podporu projektu symbolicky potvrdila aj návšteva bývalého prezidenta Joea Bidena v Lobite koncom roka 2024.
Po návrate Donalda Trumpa do Bieleho domu sa však pozornosť Washingtonu oslabuje. Európska únia medzitým prevzala vedúcu úlohu a spolu s členskými štátmi, Európskou investičnou bankou a súkromnými firmami prisľúbila približne dve miliardy eur. Veľvyslankyňa EÚ v Angole Rosário Bento Pais zdôraznila, že cieľom nie je len doprava surovín. „Nechceme, aby to bol iba dopravný koridor. Chceme ekonomický rozvojový koridor, ktorý podporí miestne hospodárstvo aj obyvateľstvo,“ povedala.

Projekt čelí rizikám, slabinou je Zambia

Zaujímavosťou je, že hoci Čína stratila prevádzkovú koncesiu, jej ťažobné spoločnosti už dnes koridor využívajú na export medi. Peking zároveň investuje do alternatívnych trás - napríklad do obnovy železnice Tazara medzi Zambiou a Tanzániou za 1,4 miliardy dolárov, čím si zabezpečuje prístup k Indickému oceánu.
Najväčšou slabinou projektu zatiaľ zostáva Zambia. Staré železničné spojenie z tamojších banských oblastí do Konžskej demokratickej republiky si vyžaduje kompletnú rekonštrukciu, ktorá môže stáť až štyri miliardy dolárov a trvať viac než desať rokov. EÚ preto zvažuje aj alternatívu v podobe modernizácie cestného spojenia do angolského mesta Luacano, odkiaľ by sa suroviny ďalej prepravovali vlakmi.
Projekt navyše čelí viacerým rizikám. Nedávne silné dažde poškodili časť železnice v Angole a dočasne prerušili dopravu. Analytici zároveň upozorňujú, že ak koridor neprinesie reálny ekonomický prínos miestnym komunitám, môže byť vnímaný len ako ďalšia kapitola globálneho boja veľmocí o africké nerastné bohatstvo.

Viac k témam: Lobitský koridor, Nerastné suroviny, podpora AfrikyZdroj: SITA.sk - Vytlačí Západ Čínu z Afriky? Rozhodnúť môže jedna železnica © SITA Všetky práva vyhradené.

© SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. si vyhradzuje výlučné právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.