Vláda sa vyjadrila k návrhu na vyslovenie nedôvery. Pripomína vládnutie premiérov Matoviča, Hegera a Ódora

Ako sa ďalej uvádza v predmetnom materiáli, návrh podľa vlády celkovou úrovňou nezodpovedá jednej z najvážnejších ústavných procedúr. Vládny materiál tiež pripomína predošlé vlády premiérov Igora Matoviča a Eduarda Hegera, ako aj úradnícku vládu Ľudovíta Ódora.
„Je na mieste hneď poznamenať, že viacerí bývalí aktéri opísaných deštruktívnych, ale aj komických procesov, sú teraz podpísaní pod predmetným návrhom, a to poslanci minimálne z troch poslaneckých klubov Národnej rady Slovenskej republiky. Kritizujú aj nedostatky, ku ktorým sami prispeli, a tie objektívne nie je možné hneď odstrániť. Tiež vystupujú na tribúnach a stupňujú spoločenské napätie. Podľa názoru vlády - taký je morálny rozmer návrhu skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery,“ uvádza návrh.

mmmmm

Vládny kabinet v materiáli zdôrazňuje, že v novembri 2023 sa mu podarilo získať v parlamente podporu pre jeho programové vyhlásenie a vláde bola vyslovená dôvera.
Stav plnenia programového vyhlásenia považuje za primeraný dĺžke výkonu svojho mandátu a považuje za paradoxné, že návrh na vyslovenie nedôvery je neraz odôvodňovaný tým, že vykonáva opatrenia zo svojho programového vyhlásenia. V ňom má podľa vlády oporu aj navrhovateľmi kritizovaná zásadná zmena trestnej politiky, zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry aj osobitných zložiek Národnej kriminálnej agentúry (NAKA). Tvrdí tiež, že súčasné vedenie rezortu vnútra úspešne ukončilo vojnu v polícii.

Zobraziť fotogalériu k článku:Mimoriadna schôdza parlamentu o vyslovení nedôvery vláde Roberta Fica (fotografie)

V súvislosti s vývojom európskej politiky vláda uvádza, že jej predchodkyňa mala veľmi formálny a laxný prístup k organizovaniu diskusie v rámci Konferencie o budúcnosti Európy a k formovaniu pozície Slovenskej republiky.
„Vtedajšia vláda zásadným spôsobom podcenila dôležitosť širokej spoločensko-politickej dohody na formovaní pozície Slovenskej republiky v diskusii. V akej Európskej únii bude mať Slovenská republika, jej hospodárstvo a občania priestor pre vyvážený rozvoj?“ spytuje sa v materiáli, dodáva, že už vtedy došlo k rozkolu v spoločensko-politickej dohode na európskych témach. Vláda tiež odmieta kritiku svojej zahraničnej politiky.

mmmm

Rovnako odmietla i to, že by zlikvidovala funkčnú a dôveryhodnú verejnoprávnu televíziu a rozhlas, opäť sa odvolala na programové vyhlásenie vlády. „Podľa názoru vlády zvolené riešenie je na prospech Slovenska a jeho občanov. Posilnenie verejnoprávnosti má pozitívne dopady aj na ústavou predpokladanú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti,“ uvádza materiál.
V súvislosti s argumentmi navrhovateľov o ochrane kultúrneho dedičstva v rezort kultúry predkladá protiargumenty napríklad v podobe zápisu Školy remesiel ÚĽUV do svetového Zoznamu dobrých praktík ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO či to, že v súčinnosti rezortov kultúry a diplomacie bolo Slovensko zvolené na rok 2025 za člena Burea Dohovoru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.
Poslanecký návrh na vyslovenie nedôvery vyjadruje i kritické postoje ku konsolidácii verejných financií. Podľa vládneho kabinetu ale ide o nevyhnutnosť, v kontexte prudkého zrušenia stavu verejných financií za posledné roky, a to i napriek dočasne negatívnym vplyvom na ekonomiku.

Pozitívne hodnotenie od Bruselu

Materiál upozorňuje, že bez konsolidácie by verejný dlh do konca volebného obdobia presiahol 70 percent HDP. „Konsolidáciu je nutné vykonať aj ohľadom na stabilizáciu dôvery investorov v schopnosť splácať naše záväzky,“ uvádza a kroky Slovenska vo fiškálnej politike nedávno pozitívne zhodnotila aj Európska komisia.
„Prijatá konsolidácia sa opiera najmä o zvýšenie DPH, čo pre Slovensko špecificky odporúčali viaceré renomované ekonomické inštitúcie ako MMF či OECD - aj kvôli menej nepriaznivým vplyvom nepriamych daní na ekonomiku,“ uvádza sa v materiáli s tým, že v dlhodobom horizonte by mal mať prijatý konsolidačný balíček pozitívny vplyv na ekonomiku aj podľa odhadov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Vláda odmieta tvrdenia predkladateľov návrhu na vyslovenie nedôvery o tom, že by občanov podviedla pri cenách energií a potravín, zdôraznila, že pomoc s kompenzáciou cien energií je jej prioritou a poukázala napríklad aj na zníženú DPH na základné potraviny a niektoré základné druhy tovarov a služieb.

Ochrana životného prostredia

Vláda v súvislosti s kritikou stavu ochrany životného prostredia uviedla, že v programovom vyhlásení uprednostnila návrat k vyváženosti hospodárskych a environmentálnych cieľov.
Ku kritickým postojom navrhovateľov smerom k oblasti zdravotníctva vláda zdôraznila, že si je vedomá toho, že pre občanov ide o prioritnú oblasť. Pripomenula napríklad výstavbu troch koncových nemocníc, stabilizáciu hospodárenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne či spustenie centralizáciu riadenia nemocníc, ako aj dohodu s lekárskymi odbormi.
„Na konci odôvodnenia predmetného návrhu je vláde pripísaná zodpovednosť za neschopnosť riadne manažovať a zvládnuť krízu súvisiacu s najväčším kybernetickým útokom na kataster nehnuteľností. Vytĺkanie politického kapitálu aj z takejto udalosti, je podľa názoru vlády hlboko nemorálne a rovnako neprospieva ani slobodnej súťaži politických síl v demokratickej spoločnosti, garantovanej ústavou,“ uzatvára materiál.

Viac k témam: Ficova vláda 2023 - 2027 (koalícia Smer-SD Hlas-SD SNS), Mimoriadna schôdza parlamentuZdroj: SITA.sk - Vláda sa vyjadrila k návrhu na vyslovenie nedôvery. Pripomína vládnutie premiérov Matoviča, Hegera a Ódora © SITA Všetky práva vyhradené.

© SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. si vyhradzuje výlučné právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.